Page 17 - 05_Muza_01_2026_K8
P. 17

štatúty,  ktoré  mohol  vydávať  len  panovník  prostredníctvom
 Cechová heraldika   miestodržiteľskej rady. Nové artikuly sa týkali náboženských
            povinností,  organizácie  zhromaždení,  vstupných  poplatkov
 v zbierkach Považského múzea –   a prísnych sankcií pre majstrov, tovarišov a učňov.

            Podľa  prvého  bodu,  ktorý  vychádzal  zo  zásady,  že  katoli-
 Procesiové cechové koruhvy   cizmus  je  štátnym  náboženstvom,  musel  mať  každý  cech
            svoju vlastnú zástavu s patrónom umiestnenú v katolíckom
            farskom kostole. Pod ňou sa mali členovia cechu bez rozdie-
 2. časť    lu náboženstva zúčastňovať na každoročnej procesii Božieho
            tela a štvrťročne na sviatok patróna sa zúčastniť omše „za
            šťastnú a dlhú vládu panovníka a za rozkvet vlasti“. Teda ak
 Mgr. Darina Bellovičová  cech nemal zástavu, musel si ju dať zhotoviť. Výnimkou boli
 Považské múzeum  tovarišské cechy, ktoré zástavu nemali. Nedá sa však presne
            odhadnúť, ako sa tieto opatrenia panovníckych štatútov jed-
            notne uplatňovali v praxi.

 Zástavy,  koruhvy  a  vlajky  patria  k  najzaujímavejším  textil-  Zástavy sú v cechových artikuloch spomínané ako zastawa,
 ným predmetom v múzeách. Ich výskumom sa zaoberá po-  Fahn, Zunffähn, Zunffahn, Zőhnfahn, Zechfahn, Handwerks-
 mocná historická veda vexilológia, ktorá skúma ich históriu,   fahn.
 symboliku a použitie, interpretuje ich význam, pomáha určiť
 používateľa a približuje nám okolnosti, ktoré dali podnet na   V  zbierkach  Považského  múzea  sa  podľa  typológie  zás-
 ich vznik. Vexilológia je úzko spojená s heraldikou a sfragisti-   tavových listov a spôsobu použitia nachádzajú tzv. koruhvy
 kou. Rovnako ako erb je vexillum (koruhva, zástava rímskych   s krížovým rahnom. Sú pripevnené na háčiku na žrdi pros-
 vojenských jednotiek) definované ako textilný identifikačný   tredníctvom šnúry s uzlovitými strapcami, ktorá sa nachádza
 znak, označujúci fyzickú a právnickú osobu, ale aj funkciu   na rahne. Každé rahno je na koncoch zakončené hlavicou
 či hodnosť.  diskovitého tvaru a v strede má pripevnený ozdobný vešiak.
            Listy zástav majú obdĺžnikovitý tvar. V ich hornej časti sú na
 Dejiny používania vexíl siahajú do predheraldického a heral-  averze a reverze prevažne vyšité skrátené modlitby za oro-
 dického obdobia, ktoré sa začína na konci 11. stor. Z pred-  dovanie a rok zhotovenia zástavy. V niektorých uvedených   Obr. 2
 heraldického  obdobia  sú  známe  napríklad  rímske  kovové   prípadoch rok (1930) na zástavách môže predstavovať rok ich
 štandardy légií nosené na žrdiach a jazdecké zástavy, ktoré   reštaurovania. Pod nápisom sú rovnako z oboch strán všité   sa rozprestiera krajina s riekou. Na múre je namaľovaný erb
 získali symbolický význam. Nosili sa na čele vojenskej jednot-  olejomaľby na obdĺžnikovitom plátne, ktoré sú lemované por-  mäsiarov (obr. 2). V červenom barokovom štíte so zlatou bor-
 ky do boja, boli objektom prísahy, používali sa pri vojenských   tou. Na averze olejomaľba predstavuje podobu patróna, znak   dúrou je hnedá hlava vola. Pod ňou sú odvrátené pravošikmý
 slávnostiach a ich strata v boji sa považovala za veľkú potupu.   cechu a vročenie. Na reverze je výjav z Biblie, alebo podoba   strieborný sekáč s hnedou rukoväťou a ľavošikmý strieborný
 Táto rímska tradícia neskôr značne ovplyvnila rôzne európske   ďalšieho patróna v prípade združených cechov. Listy koruhvy   nôž s hnedou rukoväťou. Štít je vsadený do zlatej spony, pod
 etniká.  Po  prijatí  kresťanstva  sa  začali  vexilá  nábožensky   sú v spodnej časti rozdelené na 3 − 4 zaoblené cípy, ktoré sú   ktorou sú roky 1817 R 1930. Písmeno „R“ môže znamenať
 uctievať. Napríklad osobná štandarda cisára zo 4. stor. − la-  zakončené uzlovými strapcami plniacimi funkciu záťaže. Telo   „restitutio“, teda v roku 1930 bola zástava reštaurovaná. Ce-
 barum, na ktorej bol kríž a grécky christogram XP, sa stala   koruhiev je skrášlené vyšívaním a strapcami prechádzajúcimi   chy zanikli v roku 1872 a menili sa postupne na živnosti. Na
 významným  kresťanským  symbolom.  Križiacke  výpravy,   celou dĺžkou okraja listu.  reverze zástavy je nápis „JESU PASTOR BONE, MISERERE
 ktoré začali rokom 1095, zaznamenali rozsiahle organizačné    NOBIS! Ježišu, dobrý pastier, zmiluj sa nad nami!“ Nápis ko-
 využitie rôznych druhov vexíl. Vzniklo nové heraldické obdo-  Cechové procesiové koruhvy pochádzajú z Varína, ktorý v 17.   rešponduje s biblickým výjavom na olejomaľbe, kde je Kristus
 bie, keď zástavy svojím obsahom a farebnosťou boli zvyčajne   –  18.  stor.  patril  medzi  hlavné  strediská  remeselnej  výroby   vyobrazený ako pastier oviec s klobúkom a pastierskou pali-
 totožné so štítovým znamením. V 14. stor., vzhľadom na čoraz   na Hornom Považí. Vo Varíne v roku 1761 bolo rovnomerne   cou, sediaci pod stromom s krajinou v pozadí.
 väčšiu  zložitosť  používaných  erbov,  sa  začali  zástavy  od-   Obr. 1  zastúpených  dvanásť  remesiel:  kožušníci,  čižmári,  ševci,
 deľovať  od  heraldiky  svojím  jednoduchým  obsahom.  V  17.   ca – patróna. Hlboká úcta k patrónovi a k Bohu sa neskôr   hrnčiari,  krajčíri,  mäsiari,  kováči,  zámočníci,  mečiari,  deb-  Koruhva združeného cechu kováčov a zámočníkov je vyro-
 stor.  dochádza  ku  kombinácii  erbu,  alebo  iného  symbolu     odrazila v základných povinnostiach každého člena cechu.   nári, súkenníci a klobučníci. Získané boli z rímsko-katolícke-  bená zo zeleno-hnedého brokátu (obr. 3). Na averze je nápis
 a textu umiestneného na rôznofarebnom liste zástavy.  Cechy sa starali o svoj oltár, ktorý dali zhotoviť na vlastné   ho farského úradu.  s vročením „19 S(ANCTE) PETRE ORA P(RO) NOBIS. 30.
 trovy, kupovali sviece alebo vosk, zaopatrovali bohoslužobné   19 Svätý Peter, oroduj za nás 30“. Sv. Peter, hlavný patrón
 Najpočetnejšou skupinou dochovaných historických zástav   nádoby a rúcha, v kostoloch mali svoje lavice a lustre s vlast-  Koruhva cechu mäsiarov je vyrobená z červeného brokátu   zámočníkov, je na olejomaľbe zobrazený s knihou a kľúčom,
 na území Slovenska boli do konca 19. stor. cechové zástavy.   ným znakom. Vznik samostatných procesiových cechových   (obr.  1).  Na  averze  je  nápis  „SANCTE  LUCAS  ORA  PRO   v pozadí s krajinou a rotundou na skale. Kováčske remeslo
 16  Ich  počiatky  sú  zaznamenané  v  cirkevných  procesiových   zástav sa chápe ako prejav narastajúcej spoločenskej a eko-  NOBIS! Svätý Lukáš, oroduj za nás!“ Patrónom mäsiarov bol   je jedným z najstarších remesiel vôbec. V čase vzniku ce-  17
 nomickej moci cechov. Niektoré zástavy vznikli počas vlády
            sv.  Lukáš,  ktorého  atribútmi  boli  písacie  potreby  a  vôl.  Na
 zástavách,  s  ktorými  majú  podobné  znaky  i  použitie.  Re-
                                                               chov robili kováči všetky práce zo železa. Neskôr dochádza
 meselníci, ktorí ich používali ešte pred vznikom cechov, sa   cisárovnej Márie Terézie, ktorá nariadila zreformovať uhorské   olejomaľbe sedí svätec v modrom plášti na ležiacom volovi   k ich špecializácii, a tak vzniká až 18 samostatných reme-
 združovali do tzv. bratstiev, ktoré mali svojho vlastného svät-  cechovníctvo. V roku 1761 vznikli nové jednotné panovnícke   pri múre so stĺpom a píše do červenej knihy. V pozadí výjavu   siel. Medzi najznámejšie patria napríklad zámočníci, mečiari,
   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22