Page 14 - muza_2025_01a

Jednu vlakovú Pre ozrejmenie dodajme, že dopisovateľ mal na mysli
zastávku na lokálnej železnici zo Žiliny do Rajca, ktorá sa
zastávku, nachádzala hneď vedľa priecestia s Bratislavskou ulicou.
Táto zastávka bola prvýkrát otvorená v roku 1916 pod náz-
vom „Ujzsolna H“ („Nová Žilina-zastávka“), avšak v júli 1922
prosím bola zrušená. V tomto období jazdili na rajeckej železnici
len parné vlaky. Od 1. januára 1934 však došlo k zmene.
Československé štátne dráhy hľadali možnosti optimalizá-
cie finančne nákladnej parnej prevádzky a uvažovalo sa
o úplnom rušení nerentabilných lokálok. Napokon však, aj na
základe tlaku vplyvných osobností, väčšina lokálok prešla na
motorovú prevádzku. Na trati Žilina – Rajec sa tak udialo k 1.
Mgr. Peter Šimko, PhD. – Považské múzeum januáru 1934 a znamenalo to navýšenie počtu vlakov z 3 – 4
párov denne na 7 – 8, pričom 2 páry ostali v parnej prevádz-
ke a zvyšné obsluhoval motorový vozeň. Motorové vlaky tiež
mohli jazdiť o 10 km/h rýchlejšie ako parné. Oba faktory zvýši-
li atraktivitu vlakovej dopravy. V tom čase tu krátko premávali
Vybudovať novú železničnú zastávku alebo dokonca motorové vozne M 120.4, takzvané vežiaky a možno i M 120.1
stanicu je dnes náročný a nákladný proces. Poďme a M 130.1.
sa pozrieť do minulosti, či to tak bolo vždy alebo je len
dnešná doba typická komplikovanou administratívou Riaditeľstvo štátnych železníc v Košiciach sa podnetom Móri-
a ešte náročnejším procesom získavania financií na ca Blüha, ktorý bol podporený Okresným obchodným grémi-
takéto investície, nehovoriac o koncepčnom riešení dos- om v Žiline a Mestom Žilina, vážne zaoberalo a požiadalo
tupnosti železnice pre ľudí. Odbor pre udržovanie dráhy v Žiline o opis situácie, kde by sa
zastávka mala nachádzať. Odbor pre údržbu uviedol nasle-
dovné okolnosti:
Zastávka „km 1.0 mž“
„Dle připojené situace mělo by být nástupiště na levé strane
Dňa 25. januára 1934 odoslal Móric Blüh, žilinský obchodník trati v km 1.0 / 1.1 – na straně k městu. Vtéch místech je trať
so zmiešaným tovarom, nasledovný list Riaditeľstvu štátnych vodorovná v oblouku r = 275 m. Poněvadž právě zde byla již
železníc v Košiciach: dříve zastávka (nastupiště), která byla ale zrušena, jest tam
násyp již hotový – pouze je třeba částečně ho zplanýrovat
„Od doby, ako boly motorové vlaky na trati Žilina – Rajec za- a škvárou vysypat do předepsaného profilu...“ Nástupište sa
vedené, každý deň očujem želanie obecenstva z Frambo- malo zriadiť v dĺžke 25 m po km 1.052, kde sa nachádzalo
ru a Novej Žiliny (je to vätšia čiastka mesta Žiliny s asi 3000 vchodové návestidlo. Odbor pre údržbu na záver uviedol,
– 3500 obyvateľmi ), keby počas sezóny, t. j. od 15. mája do že „zřízení zastávky bychom odporučovali na zkoušku, jež-
1
15. septembra na Novej Žiline, kde volakedy pred prevratom to v okolí je dost značné osídlení, zvláště v ulici jedoucí do
všetkie parné osobné vlaky zastavovaly, i terajšie motorové Žiliny (Frambor). Celkový náklad na úpravu hotové zastávky
vlaky tam zastaly, a síce preto, aby obyvatelia Framboru, by činil 500 Kč.“ Z uvedenej čiastky 360 Kč mala tvoriť práca
N. Žiliny, prípadne aj z N. Chlumca a Stražova mali bližšie ku (60 hodín po 6 Kč), 80 Kč tabuľa s názvom zastávky a 60 Kč
vlaku, cieľom návštevy Rajeckých Teplíc a výletov do Rajeckej nepredvídané náklady.
doliny.
Požiadavka na zriadenie zastávky prebehla v marci 1934 via-
Želanie toto odôvodňujú tým, žeby častejšie, ba aj starý ľudia cerými oddeleniami Riaditeľstva v Košiciach, ktoré nevzniesli
by navštevovali Rajecké Teplice, ale pre veľkú vzdialenosť hl. žiadne námietky aj napriek nepreukázanej rentabilite. Žiadali
nádražia v Žiline a zastávky Žilina Tehelňa nejdu nikde a volia však, aby ďalšie rokovania prebiehali s Mestom Žilina (nie
si radšej auto, ktoré ích odvezie od samého domu až do Ra- s občanom Blühom) s cieľom pokúsiť sa vyjednať, aby nákla-
jeckých Teplíc. Navrhujem preto slávnemu riaditeľstvu, aby dy 500 Kč uhradilo mesto. Oddelenie pre komerčnú službu
2
obecenstvu šlo v ústretí a nariadilo, aby motorové vlaky na
N. Žiline v sezóne zastavovaly, čím by sa frekvencia na trati
Žilina – Rajec značne zvýšila.“ 2 O akú veľkú čiastku išlo, vieme ťažko odhadnúť. Len uvedieme,
14 že cena 1 kg chlebovej múky bola v tom čase približne 4 Kč, litra
mlieka 2 Kč a 250 g masla okolo 6 Kč, takže asi by sme neboli
ďaleko od pravdy, ak by sme stanovili sumu 250 – 500 €, išlo
1 Žilina mala vtedy približne 18 000 obyvateľov. teda o veľmi symbolickú čiastku.