Page 23 - muza_2025_01a
P. 23

né tvary, z ktorých niektoré (valec, kužeľ) ostávajú na oboch   zmysel pre iróniu – či už vo vzťahu k ľudovému drotárskemu
            koncoch  otvorené,  trčiace  a  visiace  strunové  útvary  alebo   umeniu alebo naopak ku strojovo dokonalému svetu. V jeho
            drôty trčiace z nosnej konštrukcie, čím vyvolávajú dojem ne-   tvorbe pritom sledujeme i rozvíjanie duchovných polôh, a to
            ukončenosti objektu, ale zároveň tým celok získava aj rozmer   cez ambivalentné vyznenie objektov, ktoré súčasne pôsobia
            hravosti.  Od  radikálnych  konštruktivistických  tendencií   hmotne  i  nehmotne,  cez  vnímanie  priestoru  a  svetla  a  ich
            a  túžby  po  formulovaní  univerzálneho,  až  odosobneného,   vzťahu k transparentným konštrukciám, ktorými prestupujú
            výtvarného  jazyka  ho  vzďaľuje  tiež  samotné  remeselné   a zároveň sú ich výpletmi ohraničované a vymedzené. Bin-
            spracovanie. Jeho vypletanie, napriek tomu, že sa opieralo   derove drôtené objekty, nech už sú rozmerov komornejších
            skôr o vlastné technické a výtvarné riešenia a nie o štúdium   alebo monumentálnych, pôsobia nadčasovo a vždy aktuálne.
            tradičných drotárskych techník, predsa len v našom prostredí   Existujú nenápadne v meniacom sa čase, ticho sa nám pri-
            voľne odkazovalo i k tradičnému drotárskemu remeslu. Viac,   hovárajú a podnecujú nás k rôznym interpretáciám.
            než priame odkazy k ľudovému či naivnému umeniu, však
            v  jeho  technike  vypletania  nachádza  Zuzana  Bartošová
            „láskavú iróniu i nostalgiu za strateným časom zároveň.“


            Pre jeho drôtené objekty je charakteristická vzdušnosť výple-
            tov a transparentnosť. V súvislosti s ich viditeľným vnútorným
            priestorom  pripomína  Zuzana  Bartošová  monumentálne
            sochy Niki de Saint Phalle, do ktorých je možné vstupovať,
            či geometrické kompozície  Rollanda Goeschla, ktoré nám   Zdroje:
            tiež  sprístupňujú  svoj  vnútorný  priestor.  (2)  Do  drôtených
            objektov Pavla Bindera sa síce fyzicky vstupovať nedá, hoci   BACHRATÝ, B.: Binderovci v Majerníku. VŽ, 17, 1972,
            by nám táto možnosť poskytla iste špecifický zážitok, zato je   č. 2, s. 38 – 39.
            ich vnútorný priestor zrejmý už na prvý pohľad. Je to výsek     BARTOŠOVÁ, Z.: Drôtené objekty Pavla Bindera.
            z prostredia, v ktorom sú jeho objekty situované. Vďaka trans-  VŽ, 38, 1993, č. 2, s. 105 – 107.
            parentnosti drôtených výpletov vidíme súčasne nielen do ich   BARTOŠOVÁ, Z.: Pavol Binder – Drôtené objekty.
            vnútra, ale tiež cez ne aj za ne. Napriek svojim monumentál-  Trnava: Galéria Jána Koniarka, 1999.
            nym  rozmerom  pôsobia  niektoré  až  nehmotne  a  krehko   ČERNÝ, V.: Volajú sa Binderovci a žijú v srdci mesta. [online].
            a splývajú s okolím. Najmä závesné objekty vytvárajú vizuál-  [cit. 14. 2. 2025]. Dostupné na: https://www.bratislavskenovi-
            ny dojem ľahkosti a súčasne sa ponúkajú k dotyku a rozhýba-  ny.sk/kultura/4956-volaju-sa-binderovci-a-ziju-v-srdci-mes-
            niu  vrhaných  tieňov,  čím  čiastočne  nadobúdajú  charakter     ta
            kinetických  diel.  Opäť  sa  ešte  pristavíme  pri  interpretácii     ČELEĎOVÁ, A.: Danuta Binder, Pavol Binder – Bez názvu.
            Zuzany  Bartošovej  a  pri  jej  vnímaní  vzťahu  svetla  ako  vy-  Nitra: Nitrianska galéria, 2005.
            jadrenia duchovných hodnôt a Binderových drôtených sôch.   JABLONSKÁ, B.: Oni si tú ľahostajnosť nezaslúžia.
            V  texte  k  jeho  výstave  Drôtené  objekty  v  Galérii  Jána  Ko-   [online].[cit. 14. 2. 2025]. Dostupné na: https://kultura.sme.
            niarka v Trnave poukazuje na to, že Pavol Binder vypletá svoje     sk/c/5210687/oni-si-tu-lahostajnost-nezasluzia.html
            objekty  so  zámerom  uchopiť  svetlo,  vytvoriť  preň  priestor.   TROJANOVÁ, E. – BAJCUROVÁ, K.: V ústrety
            Podľa  jej  názoru  väčšinu  z  jeho  objektov  „vnímame  ako   elementárnemu poriadku sveta. In Šesťdesiate roky.
            prítomnosť  nehmotného,  efemérneho  bytia,  ktoré  má  pre-  Bratislava: SNG, 1995.
            dovšetkým ku svetlu najbližšie. Vnímame ich však zároveň ako
            prítomnosť, ktorá vlastnej, materiálnej a hmotnej skutočnosti
            neprotirečí, hoci v sebe presahy k nehmotnosti nesie.“


            Tvorba z drôtu má u Pavla Bindera viacero polôh. Okrajovo sa
            dotýka konštruktívnych tendencií v umení, ale zároveň pôsobí
            emocionálne  ako  pravý  opak  radikálneho  konštruktivistic-
            kého  smerovania  obdivujúceho  technický  pokrok  a  strojo-
            vosť. Iste sa tiež dá vztiahnuť k výtvarnému problému vzťahu
            sochy a priestoru a ich vzájomných prienikov. V našich pod-
            mienkach je pomerne evidentný aj voľný vzťah Binderových
            drôtených  objektov  k  tradičnému  drotárskemu  remeslu.
            Môžeme ich vnímať ako nezámerné podvedomé pocty tomu-
            to remeslu, no tiež sa zdá, akoby niektorým dielam, napríklad                                         23
            geometrizujúcim  útvarom  doplneným  menšími  voľne  sto-
            čenými,  či  padajúcimi  špirálami,  nechýbala  hravosť  ani   Fotoreprodukcie pochádzajú z archívu Nitrianskej galérie.
   18   19   20   21   22   23   24   25   26   27   28