Page 26 - 05_Muza_01_2026_K8
P. 26

korún.  Teodor  Straka  bol  62-ročný  mlynár  z  Kamienky
                                                                                                                                                                                     (okr. Stará Ľubovňa), ktorý predal svoj majetok na východe
                                                                                                                                                                                     republiky a s manželkou sa usadili v Budatíne. Predaj sa us-
                                                                                                                                                                                     kutočnil v Považskej Bystrici u advokáta Jozefa Straňovského
                                                                                                                                                                                     a manželia mali kúpnu sumu rozdelenú na tri splátky: 30 000
                                                                                                                                                                                     korún  obdržal  Gejza  Čáki  ku  dňu  podpisu  zmluvy,  ďalších
                                                                                                                                                                                     45 000 korún mali splatiť do 1. októbra 1929 a zvyšnú sumu
                                                                                                                                                                                     25 000 korún bolo treba splatiť v bernom (daňovom, pozn.
                                                                                                                                                                                     autorky)  úrade  v  Žiline  na  účet  predávajúceho  po  pozem-
                                                                                                                                                                                     no-knižnom prevode vlastníckeho práva.

                                                                                                                                                                                     Po smrti Teodora Straku v roku 1941 dom zdedila manželka
                                                                                                                                                                                     Júlia Straková, rod. Lacková a dcéra Júlia Gondžúrová, rod.
                                                                                                                                                                                     Straková. Následne nehnuteľnosť prešla do rúk Júliiných detí,
                                                                                                                                                                                     ktoré ju v 90. rokoch 20. storočia odpredali pre nedostatok fi-
                                                                                                                                   Obr. 8. / Deti pred domom, záber z roku 1965,     nančných prostriedkov na nutnú rozsiahlu rekonštrukciu.
                                                                                                                                   fotografiu poskytol Ing. Juraj Gondžúr
                                                                                                                                                                                     Po predaji bola stavba na začiatku 21. storočia zrekonštruo-
                                                                                                                                                                                     vaná, pričom ostalo zachované iba prvé a druhé nadzemné
                                                                                                                                                                                     podlažie. Podkrovie je dnes moderne presklené so zaoble-
                                                                                                                                                                                     nou strechou, a tak v súčasnosti už iba málo ľudí vie, že ide
                                                                                                                                                                                     o historickú budovu. Objekt so súpisným číslom 349 zmenil
                                                                                                                                                                                     majiteľa aj v 20. rokoch 21. storočia, v súčasnosti je v rukách
                                                                                                                                                                                     bratislavskej s. r. o., ktorej spoločníkom je Tatra banka, a. s.


             Obr. 5                                            Obr. 6                                                                                                                 Zdroje:
            Obr. 5, 6, 7 / Kúpno-predajná zmluva z roku 1929 medzi Gejzom Čákim                                                                                                      Štátny archív Žilina, fond Magistrát mesta Žilina, Ius telonii
            a Teodorom Strakom s manželkou                                                                                                                                           (K), listina č. 31. Za poskytnutie kópie listiny a cenné rady
                                                                                                                                   Obr. 9. / Fotografia objektu z roku 1994,
                                                                                                                                   fotografiu poskytol Ing. Juraj Gondžúr            ďakujem Mgr. Petrovi Šimkovi, PhD.
            dosvedčovali, že všetky spomínané kamenné i drevené stav-                                                                                                                Kúpno-predajná zmluva z roku 1929 zo zbierok Považského
            by nechali postaviť grófi Gašpar a Ladislav a potvrdzovali aj                                                                                                            múzea, H 3633.
            výpovede ostatných svedkov. Napríklad svedkovi Martinovi                                                                                                                 BEDNÁR, Peter – STANEKOVÁ, Zuzana – ŠIMKO, Peter:
            Maračekovi z Budatína bolo známe, že tieto kamenné stav-                                                                                                                 Budatínsky hrad. Žilina: Archeologický ústav SAV –
            by nechal postaviť Gašpar, lebo sám pracoval ako murár pri                                                                                                               Považské múzeum, 2019, s. 77.
            stavbe krčmy, vivária v Budatíne a pivovaru v Radoli.                                                                                                                    HUSKA, Miroslav, A.: Slovenskí pltníci. Martin: Osveta 1972,
                                                                                                                                                                                     s. 62.
            Miroslav  Anton  Huska  zasa  uvádza,  že  do  správy  panstva                                                                                                           KLEMENTIS, Eugen: Príspevky k dejinám poddanstva na
            patrila krčma v Chlmci, no v Budatíne pri Váhu stála iná krč-                                                                                                            Slovensku (1690, August 2. Kysucké Nové Mesto. Urbár
            ma a krčmár mal v prenájme súčasne vodné mýto, z ktorého                                                                                                                 budatínsky). In: Sborník Matice slovenskej, roč. 6, č. 3, 4,
            panstvu platil každoročne 55 florénov. Okrem „...tehože mýta                                                             Obr. 10                                         1928, s. 20, 21.
            vodního, železa má vybrať od každej plti po štance (hrubom                                                                                                               PARÁČOVÁ, Andrea: Suňogovci z Jasenice a Budatína. De-
            prúte) jednej a na Zámek pod počtom oddať pod prísahu.“                                                                Obr. 10, 11 / Takto vyzerá budova od roku 2017,   jiny rodu (barónsko-grófska vetva). Čadca: Kysucké múzeum
                                                                                                                                                                                     2025, s.167, 175, 176.
                                                                                                                                   fotografie poskytol Ing. Juraj Gondžúr
            Zdá sa, že napokon bola mýtnica spojená s hostincom, keďže
            pri prevoze cez rieku bolo bežné, že treba skontrolovať tovar,                                                                                                           Internetové zdroje:
            najesť sa, či vyspať.
                                                                                                                                                                                     HARMANOVÁ, Andrea: Kaštieľ búrajú kvôli križovatke.

            Keďže budatínske panstvo bolo po Suňogovcoch v rukách                                                                                                                    [Online]. [Cit. 21. apríla 2026]. Dostupné na: https://www.
                                                                                                                                                                                     sme.sk/nezaradene/c/kastiel-buraju-kvoli-krizovatke#:~:tex-
            Čákiovcov,  mýtnica  sa  neskôr  stala  majetkom  tohto  rodu                                                                                                            t=%C5%BDILINA%20%E2%80%93%20Zdevastovan%C3%BD%20
            pôvodom  zo  Spiša.  Zmeny  vo  vlastníctve urobil  aj posled-                                                                                                           ka%C5%A1tie%C4%BE%20v%20%C5%BEilinskej%20
   26       ný  majiteľ  hradu  Budatín  Gejza  Čáki,  ktorý  dom  v  druhom                                                                                                         mestskej,19.%20storo%C4%8Dia%20za%C4%8Dali%20v%20   27
            desaťročí  existencie  medzivojnového  Československa  pre-
                                                                                                                                                                                     t%C3%BDchto%20d%C5%88och%20b%C3%BAra%C5%A5.
            dal. Objekt Gejzu Čákiho kúpil 26. septembra 1929 Teodor
            Straka  s  manželkou  Júliou  za  100  000  československých   Obr. 7                                                    Obr. 11                                         https://www.skgeodesy.sk/sk/
   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31