Page 27 - 05_Muza_01_2026_K8

korún. Teodor Straka bol 62-ročný mlynár z Kamienky
(okr. Stará Ľubovňa), ktorý predal svoj majetok na východe
republiky a s manželkou sa usadili v Budatíne. Predaj sa us-
kutočnil v Považskej Bystrici u advokáta Jozefa Straňovského
a manželia mali kúpnu sumu rozdelenú na tri splátky: 30 000
korún obdržal Gejza Čáki ku dňu podpisu zmluvy, ďalších
45 000 korún mali splatiť do 1. októbra 1929 a zvyšnú sumu
25 000 korún bolo treba splatiť v bernom (daňovom, pozn.
autorky) úrade v Žiline na účet predávajúceho po pozem-
no-knižnom prevode vlastníckeho práva.

Po smrti Teodora Straku v roku 1941 dom zdedila manželka
Júlia Straková, rod. Lacková a dcéra Júlia Gondžúrová, rod.
Straková. Následne nehnuteľnosť prešla do rúk Júliiných detí,
ktoré ju v 90. rokoch 20. storočia odpredali pre nedostatok fi-
Obr. 8. / Deti pred domom, záber z roku 1965, nančných prostriedkov na nutnú rozsiahlu rekonštrukciu.
fotografiu poskytol Ing. Juraj Gondžúr
Po predaji bola stavba na začiatku 21. storočia zrekonštruo-
vaná, pričom ostalo zachované iba prvé a druhé nadzemné
podlažie. Podkrovie je dnes moderne presklené so zaoble-
nou strechou, a tak v súčasnosti už iba málo ľudí vie, že ide
o historickú budovu. Objekt so súpisným číslom 349 zmenil
majiteľa aj v 20. rokoch 21. storočia, v súčasnosti je v rukách
bratislavskej s. r. o., ktorej spoločníkom je Tatra banka, a. s.

Obr. 5 Obr. 6 Zdroje:
Obr. 5, 6, 7 / Kúpno-predajná zmluva z roku 1929 medzi Gejzom Čákim Štátny archív Žilina, fond Magistrát mesta Žilina, Ius telonii
a Teodorom Strakom s manželkou (K), listina č. 31. Za poskytnutie kópie listiny a cenné rady
Obr. 9. / Fotografia objektu z roku 1994,
fotografiu poskytol Ing. Juraj Gondžúr ďakujem Mgr. Petrovi Šimkovi, PhD.
dosvedčovali, že všetky spomínané kamenné i drevené stav- Kúpno-predajná zmluva z roku 1929 zo zbierok Považského
by nechali postaviť grófi Gašpar a Ladislav a potvrdzovali aj múzea, H 3633.
výpovede ostatných svedkov. Napríklad svedkovi Martinovi BEDNÁR, Peter – STANEKOVÁ, Zuzana – ŠIMKO, Peter:
Maračekovi z Budatína bolo známe, že tieto kamenné stav- Budatínsky hrad. Žilina: Archeologický ústav SAV –
by nechal postaviť Gašpar, lebo sám pracoval ako murár pri Považské múzeum, 2019, s. 77.
stavbe krčmy, vivária v Budatíne a pivovaru v Radoli. HUSKA, Miroslav, A.: Slovenskí pltníci. Martin: Osveta 1972,
s. 62.
Miroslav Anton Huska zasa uvádza, že do správy panstva KLEMENTIS, Eugen: Príspevky k dejinám poddanstva na
patrila krčma v Chlmci, no v Budatíne pri Váhu stála iná krč- Slovensku (1690, August 2. Kysucké Nové Mesto. Urbár
ma a krčmár mal v prenájme súčasne vodné mýto, z ktorého budatínsky). In: Sborník Matice slovenskej, roč. 6, č. 3, 4,
panstvu platil každoročne 55 florénov. Okrem „...tehože mýta Obr. 10 1928, s. 20, 21.
vodního, železa má vybrať od každej plti po štance (hrubom PARÁČOVÁ, Andrea: Suňogovci z Jasenice a Budatína. De-
prúte) jednej a na Zámek pod počtom oddať pod prísahu.“ Obr. 10, 11 / Takto vyzerá budova od roku 2017, jiny rodu (barónsko-grófska vetva). Čadca: Kysucké múzeum
2025, s.167, 175, 176.
fotografie poskytol Ing. Juraj Gondžúr
Zdá sa, že napokon bola mýtnica spojená s hostincom, keďže
pri prevoze cez rieku bolo bežné, že treba skontrolovať tovar, Internetové zdroje:
najesť sa, či vyspať.
HARMANOVÁ, Andrea: Kaštieľ búrajú kvôli križovatke.

Keďže budatínske panstvo bolo po Suňogovcoch v rukách [Online]. [Cit. 21. apríla 2026]. Dostupné na: https://www.
sme.sk/nezaradene/c/kastiel-buraju-kvoli-krizovatke#:~:tex-
Čákiovcov, mýtnica sa neskôr stala majetkom tohto rodu t=%C5%BDILINA%20%E2%80%93%20Zdevastovan%C3%BD%20
pôvodom zo Spiša. Zmeny vo vlastníctve urobil aj posled- ka%C5%A1tie%C4%BE%20v%20%C5%BEilinskej%20
26 ný majiteľ hradu Budatín Gejza Čáki, ktorý dom v druhom mestskej,19.%20storo%C4%8Dia%20za%C4%8Dali%20v%20 27
desaťročí existencie medzivojnového Československa pre-
t%C3%BDchto%20d%C5%88och%20b%C3%BAra%C5%A5.
dal. Objekt Gejzu Čákiho kúpil 26. septembra 1929 Teodor
Straka s manželkou Júliou za 100 000 československých Obr. 7 Obr. 11 https://www.skgeodesy.sk/sk/