Page 5 - 05_Muza_01_2026_K8

Hrady na Považí

PhDr. Zuzana Staneková
Považské múzeum

VÝVOJ OPEVNENÍ
OD PRAVEKU
PO VČASNÝ STREDOVEK

Pojem opevnenie alebo odbornejšie fortifikácia má pôvod Včasnostredoveké hradiská vychádzajú z pravekých tradícií
v latinčine: fortis – silný, facere – robiť. Už od počiatkov budova- budovania opevnení. Na Slovensku takéto stavby registru-
nia prvých opevnení mali definovanú jasnú úlohu: brániť pred jeme od prelomu 8. a 9. storočia. Ich funkcia bola zvyčajne
nepriateľmi a chrániť pred zverou územie osídlené určitou sk- lokálna, to znamená, že jedno takéto hradisko zväčša spravo-
upinou obyvateľstva. Ľudia budujú opevnenia už tisícky rokov. valo vlastný región. Medzi takéto hradiská možno zaradiť už
Mali rôznu podobu a pri ich stavbe mohli byť využité rôzne známu Divinku, ale aj hradiská Bojná-Valy, Ostrá skala vo
stavebné postupy, ktorých kvalita sa zvyšovala neustálym Vyšnom Kubíne, Pobedim a v Trenčíne hradisko na hradnom
rozvíjaním stavebných zručností a techník. Tradičné praveké vrchu.
opevnenia vznikali na prirodzene vyvýšených miestach. Ako
stavebný materiál bol využívaný dostupný prírodný materiál: V 12. a 13. storočí boli včasnostredoveké hradiská nahrádzané
kamene, hlina a drevo. Z nich sa budovali mohutné valy do- opevnenými objektami, ktoré sa rozlišovali podľa svojej funk-
plnené palisádami, priekopami a bránami rôzneho druhu. cie, veľkosti a umiestnenia v krajine (napr. hrádky, hrady).

Najstaršie doklady budovania obranných stavieb pochádza- Hoci sieť hradov bola pomerne hustá, množstvo väčších či
jú už z neolitu (mladšia doba kamenná). Na Hornom Považí menších ciest a ich križovatiek vzbudzovalo potrebu budo-
však o rozvinutejších obranných systémoch možno hovoriť vania menších strážnych objektov, tzv. hlások. Pod týmto
až od doby bronzovej (2000 až 700 pred n. l.). Z prostredia termínom si treba predstaviť strážne veže spravidla bez
lužickej kultúry poznáme rozľahlé, valmi obohnané pevnos- opevnenia, ktorých cieľom bolo poskytovať prehľad o okolí
ti (Divinka-Veľký vrch), v ktorých istá skupina obyvateľstva a v prípade hroziaceho nebezpečenstva prostredníctvom
žila svoj každodenný život. O niečo neskôr, v súvislosti s osí- posádky varovať obyvateľstvo žijúce v dolinách pomocou do- Obr. 1. / Jedno z najstarších zobrazení Bratislavského hradu je miniatúra v iniciále E vo Viedenskej obrázkovej kronike z roku 1358.
Zobrazuje nemeckého cisára Henricha III. pri obliehaní. Dostupné na: https://en.wikipedia.org/wiki/Zotmund
dlením v dobe laténskej (železnej; od. 5. stor. pred n. l.) sa hodnutých signálov.
v našom prostredí objavilo oppidum. Išlo o výšinné opevnené
sídlisko, ktoré zároveň slúžilo ako stredisko výroby a obcho- VRCHOLNÝ STREDOVEK A NOVOVEK
du (na Slovensku napr. oppidum Bójov v Bratislave, oppidum Komitátne hrady
Pohanská pri Plaveckom Podhradí). Na severozápade Slo-
venska sa od 2. storočia pred n. l. na aktívnu obranu využívali Vrcholný stredovek bol obdobím, v ktorom prebiehali výraz- Komitátne hrady boli rozsiahle, okrem množstva admin- Bratislavský hrad (obr. 1), Nitriansky hrad, Trenčiansky hrad,
skôr menšie opevnenia. Rozlohou nepresahovali 1 ha, čiže né spoločenské zmeny. Tie sa odrazili nielen v spoločen- istratívy a obrany museli v čase nebezpečenstva posky- Starý Tekov a Zemplín.
v ich vnútorných priestoroch sa bežne zdržiavala len malá vo- skej štruktúre, ale aj v územno-správnom členení, vojen- tnúť útočisko poddaným (zo širšieho okolia, vrátane
jenská posádka kontrolujúca okolie, ktorej úlohou bolo o ne- stve, obrannej stratégii a tým samozrejme aj v stavebníctve. hospodárskych zvierat) a tiež museli zvládnuť ubytovať Na Hornom Považí v tom čase neexistoval komitátny hrad.
bezpečenstve informovať obyvateľstvo žijúce najčastejšie na V Uhorskom kráľovstve v tom čase (najneskôr od 11. stor.) početnejšie vojsko. Často vznikali na miestach starších,
sídlisku pod svahom opevneného kopca. V dobe laténskej vznikali komitátne – župné kráľovské hrady. Boli to správne včasnostredovekých (veľkomoravských) opevnení, avšak Včasnostredoveké hradisko na Veľkom vrchu v Divinke, ktoré
však existovali aj veľké hradiská, ktoré – podobne ako v dobe a vojenské centrá územno-správnych jednotiek – komitátov. nebolo to pravidlo. Historický výskum na Slovensku ozrejmil, malo predpoklady na prestavbu do podoby kamenného hra-
04 bronzovej – mali okrem obrannej aj správnu a hospodársku Spravovali ich v mene kráľa miestni úradníci – župani. ktoré naše hrady boli komitátne a zároveň najstaršie v Hor- du, preukázateľne zaniklo v 10. storočí a nebolo už obno- 05
funkciu. nom Uhorsku: