V pondelok 24. apríla je v kalendári meno Juraj. Do histórie našich regiónov sa významnou mierou zapísal uhorský palatín a rodák z Lietavy Juraj Turzo. Práve on dal začiatkom 17. storočia postaviť skvostnú stavbu s najväčšou renesančnou sálou v strednej Európe – Sobášny palác v Bytči, kde vydal všetkých sedem svojich dcér.
Turzo bol vzdelaný, hovoril latin
sky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky, dorozumel sa i chorvátsky a v gréčtine dokonca písal básne. Kvalitné vzdelanie získal na dvore u veliteľa cisárskych vojsk arcivojvodu Ernesta Habsburského. S tým súvisel jeho silný vzťah k cisárskemu dvoru, čo sa prejavilo v podpore panovníka aj napriek inému vierovyznaniu. Po smrti svojej matky sa Juraj Turzo ujal viesť dedičné majetky a za svoje hlavné sídlo si zvolil pohodlný kaštieľ v Bytči.
VOJENSKÝ VELITEĽ
Juraj Turzo sa v deväťdesiatych rokoch intenzívne zapájal do bojov proti Turkom. Armádu si vydržiaval z príjmov zo svojich panstiev. Osobne sa zúčastnil bojov pri Ostrihome a Stoličnom Belehrade. Za svoje zásluhy postupne získaval vyššie hodnosti, keď sa napokon stal v roku 1599 hlavným kapitánom preddunajského kapitanátu. Na začiatku 17. storočia mal Juraj Turzo podiel na ukončení 15-ročnej vojny, kedy na rokovaniach pri rieke Žitave zastupoval cisársku stranu napriek tomu, že sám bol evanjelik, a tí ostro vystupovali proti cisárovi. Nakoniec sa podarilo dohodnúť mierové podmienky nielen s Turkami ale aj s Bočkajovskými povstalcami.
ORGANIZÁTOR EVANJELICKEJ CIRKVI
Juraj Turzo sa zaujímal nielen o štátnu politiku ale aj o náboženský život evanjelickej cirkvi. Podporoval nielen evanjelických vzdelancov, ale aj cirkevné zbory. Na začiatku 17. storočia bola evanjelická cirkev bez výraznejšej organizácie. V roku 1609 sa stal palatínom horlivý evanjelik Juraj Turzo. Na jeho dvore pôsobil významný kazateľ a reformátor Eliáš Láni, s ktorým prejednával možnosti usporiadania organizácie evanjelickej cirkvi na území Slovenska. Toto úsilie vyústilo do zvolania synody v Žiline v dňoch 29. – 31. marca 1610. Svojím príhovorom otvoril Juraj Turzo samotné rokovanie, kde vytýčil najdôležitejšie body, ktoré predstavovali odlúčenie od pápežskej vrchnosti a vytvorenie troch superintendancií v desiatich preddunajských stoliciach, na čele ktorých mali stáť superintendanti, v istom zmysle biskupi. Spomínaná cirkevná organizácia mala vychádzať z cirkevného zriadenia v Sasku.
Post palatína bola najvyššia politická funkcia hneď po kráľovi. Stal sa najvyšším sudcom. Súdil mimoriadne závažné prípady, ako bol proces s Alžbetou Bátoriovou.
LÁSKAVÝ MANŽEL A STAROSTLIVÝ OTEC
Vzťah Juraja Turza k rodine bol mimoriadne vľúdny. Jeho rodina bola preňho všetkým. Manželku vždy miloval a ctil. Či už to bola Barbora Kostková, alebo jeho druhá manželka Alžbeta Coborová. Práve tento vzťah je možné dobre sledovať z dobovej korešpondencie. Juraj prinútený okolnosťami musel často opustiť Bytču či Lietavu. Predovšetkým kvôli vojenským alebo úradným povinnostiam. Písal často a jeho poslovia museli doručiť list čím skôr. Listy okrem bežných príkazov, čo je potrebné pripraviť alebo vykonať obsahovali aj milé odkazy, ktoré dokumentovali skutočne úprimný vzťah naplnený láskou a starostlivosťou. Pýtal sa na zdravie manželky a detí, na čo mu zas jeho žena posielala odkazy, v ktorých túžila byť so svojím manželom.
Juraj Turzo si dopisoval aj so svojimi dcérami. Zabezpečil im vzdelanie a dokonca sám ich učil písať. V Bytči bola v kaštieli zriadená domáca škola, kde vyučovali mimoriadne vzdelaní učitelia. Juraj Turzo dbal, aby jeho deti dostali to najlepšie. Imrich študoval na univerzite vo Wittenbergu, bašte vtedajšieho evanjelického vzdelania. Dokonca sa stal čestným rektorom.
Pre dcéry dal v Bytči postaviť palác, ktorý slúžil na konanie okázalých svadieb trvajúcich viacero dní, počas ktorých skonzumovali obrovské množstvo vyberaných jedál všetkého druhu a kvalitného vína z Turzovských majetkov z Tokaja.
