Sobášny palác v Bytči

Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia.

Niekoľko slov o kaštieli: pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí. Patril nitrianskemu biskupstvu. V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý dal vybudovať v rokoch 1571-1574 na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ – opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána. V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore.

Ako uhorský palatín dal Juraj Turzo postaviť Sobášny palác pre slávnostné rodinné udalosti a predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér. Palác pravdepodobne stavali talianski majstri, ktorí pracovali aj na bytčianskom zámku, a bol dokončený v roku 1601, ako o tom vypovedá nápis nad hlavným portálom. Palác, jednoposchodová budova obdĺžnikového pôdorysu, je svojím spôsobom unikátna stavba, pretože podobne veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nevyskytoval. Fasády sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. Nad hlavným portálom je nápis, ktorý vo voľnom preklade hovorí, že: „Juraj Turzo dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601.“ Nad nápisovou doskou vstupného portálu sú erby Juraja Turza (dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami) a jeho druhej manželky Alžbety Coborovej.

Budova Sobášneho paláca je jednoposchodová s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prízemí bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami na dva stredné, nosné stĺpy a po bokoch boli hospodárske miestnosti: kuchyňa s potrebným skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála, ktorá má rozmery 34,5 x 12,5 metra.

Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster Andrej Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk 1605-1612. Pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Turza a jeho syna Imricha.

Po vymretí Turzovcov, ktorí v Bytči zriadili knižnicu, ktorá mala v roku 1610 viac ako 800 zväzkov kníh a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, sa zmenili aj osudy bytčianskeho kaštieľa. Ten sa dostal v roku 1624 do rúk Esterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19. storočia. Za Esterháziovcov v roku 1647 palác vyhorel, bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely, iba ako sklady, dreváreň a sýpka. V roku 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho potom v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy; vlastný kaštieľ prebudovala na byty, budovu Sobášneho paláca, devastovanú požiarom v roku 1856, vnútri celkom prestavali a roku 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. V súčasnej dobe je v objekte kaštieľa umiestnený Štátny oblastný archív.