Medzi najpozoruhodnejšie zbierky Považského múzea v Žiline patrí aj mestská pokladnica (richtárska truhla, lat. thesaurarium), ktorá je jedným z najťažších predmetov v zbierkovom fonde histórie. Je zhotovená z jedného kmeňa stromu (duba), ručne vydlabaná, opracovaná do pozdĺžneho kubického tvaru a obitá širokými železnými pásmi. Má odklápacie veko, ktoré je s ňou spojené masívnymi pántmi. Zabezpečená bývala zámkom zabudovaným priamo vo vnútri a dvomi železnými petlicami z vonku.
V máji 2018 bola z pokladnice odobratá vzorka na dendrochronologický výskum, ktorý previedol Tomáš Kyncl laboratória DendroLab Brno. Laboratórium sa zameriava na datovanie dreva z historických objektov a v obmedzenej miere aj na drevo z archeologických výskumov z regiónov Čiech, Moravy, Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Pre tieto oblasti taktiež zostavuje datujúce štandardné chronológie (jedľa, smrek, borovica, dub, smrekovec). Výsledkom výskumu je letopočet času zrúbania duba a to 1495/96. Truhlica tak bola vyrobená následne na to.
V roku 1956 bolo pokladnici v rámci novej evidencie zbierok Krajského múzea v Žiline pridelené evidenčné číslo H 1487. Stala sa súčasťou expozície dobového hradného interiéru. Odborným ošetrením prešla po prvýkrát v roku 1977. Spočívalo v odstránení plesne, červotoča a celkovom spevnení dreva. Kovové časti boli mechanicky očistené od hrdze a nánosov prachu a následne konzervované protikoróznym náterom, ktorý mal zabrániť ich ďalšiemu poškodzovaniu.
Koncom roku 2006 bola expozícia pre práce na obnove Budatínskeho hradu zrušená a pokladnica putovala do depozitára. Sťahovalo ju osem mužov. Jej hmotnosť sa odhaduje na 500 kilogramov a má aj úctyhodné rozmery – výšku 69 cm, šírku 209 cm a hĺbku 69 cm. Po dokončení prvej etapy rekonštrukcie objektu v roku 2016 sa predmet vrátil do hradu a priamo na mieste prešiel ďalším hĺbkovým ošetrením, ktoré realizovala konzervátorka múzea Ľudmila Hrušková. Zopakovala predchádzajúce ochranné postupy – napúšťanie prostriedkami proti plesni, červotočom, na zmäkčenie dreva a ošetrila železné časti protikoróznym náterom.
Mestská pokladnica mala byť pôvodne umiestnená v novej expozícii v Budatínskom hrade, v časti venovanej dejinám mesta Žilina. Podľa slov autora expozície Mgr. Michala Jureckého sa však muži, ktorí ju prenášali, nevošli s ňou do dverí. Musela preto ostať v prvej miestnosti, venovanej kolekcii zaujímavých či kurióznych predmetov z rôznych zbierkových fondov Považského múzea.
Funkciu hlavného mestského pokladníka vykonával v Žiline až do roku 1753 richtár (fojt). Bol najvyšším predstaviteľom mesta, predsedal mestskej rade a disponoval plnou súdnou právomocou. Na konci svojho funkčného obdobia predkladal mestskej rade vyúčtovanie z hospodárenia s mestskou pokladnicou. O tom, čo sa presne v pokladnici uschovávalo, sa dozvedáme zo súpisu zo 17. augusta 1660, ktorý bol vyhotovený pri príležitosti odovzdávania funkcie. Inventár vecí v mestských pokladniciach (truhliciach) spísal bývalý richtár Ondrej Stráňavský pre novozvoleného richtára Juraja Frátera. Podľa dokladu boli v pokladnici uložené tri pečate – najväčšia, strieborná mestská pečať, prostredná notárska a najmenšia, tzv. fojtovská. Nachádzali sa tam aj dva strieborné pozlátené poháre a peniaze obyvateľov mesta utŕžené za predaj domov, polí či lúk. Pre úschovu najdôležitejších mestských písomností slúžili mestu ďalšie dve truhlice, zelenej a červenej farby. V zelenej sa uchovávali mestské privilégiá a v červenej testamenty. Originál listiny s inventárom z roku 1660 je uložený v pobočke Štátneho archívu v Žiline.
Mgr. Martina Bernátová
historička PMZA