Na vernisáži výstavy Tkanie(a)nie, ktorá sa konala vo štvrtok 20. 9. v Drotárskom pavilóne pri Budatínskom hrade, sa stretla umelecká obec i široká verejnosť. Významná slovenská umelkyňa a vysokoškolská pedagogička Eva Cisárová-Mináriková, ktorá sa celý profesijný život venuje práci s textilom, predstavila skutočne výnimočné diela.
Výstavu otvoril riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký. Spoluprácu s umelkyňou priblížil kurátor výstavy – historik umenia Zdeněk Hogh: „Vďaka dnešnej výstave som sa i ja dozvedel veľa o jednotlivých tkáčskych technikách. Už viem, čo je to útkový rips, keprová väzba, tkanie sumakom aj ako vyzerajú takzvané hrachovinky.“ Diela a príbehy s nimi spojené predstavila samotná akademická maliarka. V jej tvorivom úsilí dominuje dialóg medzi prítomnosťou a minulosťou, cítiť z neho trpezlivosť, zmysel pre detail a veľkú dávku novátorstva. „Vo svojej tvorbe som sa snažila veľa využívať textilný odpad a dokázať tak, že aj zo zdanlivo nepotrebného materiálu je možné vytvoriť niečo krásne. Naučila som sa tiež starobylé techniky, ktoré som oživila a dala im novú formu. Týmto spôsobom napríklad vznikli drôtené objekty vytvorené zápästkovou technikou. Celý život som zbierala rôzne fragmenty čipiek, výšiviek, stúh, monogramov, vytvárala som akúsi textilnú pamäť, ktorú som vkladala do škatuliek, rámov a predovšetkým do textilných kníh. Ručná práca žien, ktoré tie výšivky vytvorili, tak bude v mojich dielach navždy prítomná.“ doplnila autorka.
Okrem toho, že vo svojej tvorbe uchováva kus kultúrneho dedičstva, podieľala sa aj na zriadení pamätnej izby Márie Hollósy na cíferskej fare. Vytrvalým výskumom jej výšivkárskej diela zanechala výraznú stopu na poli slovenskej textilnej tradície. Na umeleckú scénu dokonca prišla aj s vlastnou technikou zvanou „maľbotkanie“, ktorej podstatou je zatkávanie farebných sieťových vreciek na zemiaky. Impresia z krajiny inšpirovaná výsekom z turistickej mapy Považia je dôkazom tejto osobitej tvorby.
Príjemný podvečer plný pozitívnej energie zvýraznilo krátke hudobné číslo jej manžela akademického maliara Igora Minárika. Potom sa prítomní presunuli do výstavnej miestnosti na poschodí Drotárskeho pavilónu, kde obdivovali rôzne tapisérie, zaujímavé drôtené objekty aj originálne textilné knihy. Eva Cisárová-Mináriková neúnavne vysvetľovala, objasňovala a odpovedala na zvedavé otázky všetkých návštevníkov. Tak, ako v dielach bolo prítomné jej maliarske cítenie, lyrické naladenie, hravosť a zmysel pre humor, tak bolo v celej miestnosti cítiť čaro jej výnimočnej osobnosti. Umelci i nadšenci živo diskutovali, spomínali na spoločné zážitky a svojou prítomnosťou na výstave vzdali úctu umelkyni a mimoriadnej profesorke, vďaka ktorej vznikla na Slovensku nová generácia textilných reštaurátoriek.
Tvorbu Evy Cisárovej-Minárikovej si môžu záujemcovia o umenie pozrieť v priestoroch Drotárskeho pavilónu každý deň okrem pondelka od 9.00 do 17.00 až do 24. novembra.
