Katedrála Najsvätejšej Trojice je najstarším a najvýznamnejším objektom v meste. V súčasnosti prebieha jej rozsiahla rekonštrukcia, ktorá zahŕňa tri fázy obnovy. Krypta sa našla počas archeologického výskumu v máji roku 2020, v rámci prvej etapy obnovy exteriéru kostola. V stene bočnej lode sme spozorovali drobné úlomky kostí. Pri sondáži v murive sa okrem týchto fragmentov objavilo aj viacero nálezov. Napríklad strieborná minca Leopolda I (1704), železné klince, fragmenty skla. Časť muriva bola postupne odstránená. Vtedy sme zaznamenali klenbu vetracieho otvoru. Celý jeho priestor bol vyplnený množstvom kostí a hlinou. Po vyčistení sa objavil úzky otvor, cez ktorý sme pomocou vsunutého fotoaparátu urobili prvú fotografiu. Na snímke bola viditeľná miestnosť plná ľudských kostrových pozostatkov, hliny, drevených hoblín a fragmentov textílií. Bolo zrejmé, že sme odfotografovali vnútorný priestor krypty.
Murivo s úlomkami kostičiek
Čistenie vetracieho otvoru
Pohľad do vnútra krypty, prvá fotografia
Ľudské kostrové pozostatky
Zvyšky textílií
Doteraz sa predpokladalo, že krypty boli počas prestavieb kostola v roku 1942 zničené. Táto sa však zachovala takmer v neporušenom stave. Postavená bola pravdepodobne v 14. storočí, keď bol kostol prestavaný na trojloďovú baziliku. Ďalší stavebno-historický výskum ozrejmí, či sa jej datovanie posunie až do 13. storočia.
Na spoluprácu sme prizvali Ing. arch. Petra Krušinského, PhD., zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Ten priestor preskúmal pomocou kamerovej sondy.
Potrebné tiež bolo kostrové pozostatky identifikovať, a preto sme oslovili profesora MUDr. Františka Novomeského, PhD., prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz a prim. MUDr. Františka Štullera, PhD. z Martina, ktorí po obhliadke potvrdili, že ide o historický nález a ľudské kostrové pozostatky sú staršie ako 100 rokov. Aby bolo možné do priestoru krypty vstúpiť, z dôvodu ochrany zdravia, potrebný bol odber vzoriek na mikrobiologickú analýzu a dekontamináciu priestoru. Tú vykonal Michal Hanus z firmy Sanosil SK.
Dokumentácia priestoru kamerovou sondou
Obhliadka ľudských kostrových pozostatkov súdnymi lekármi
Pracovné stretnutie so súdnymi lekármi
Dekontaminácia krypty
Kryptu sme pred samotným výskumom zdokumentovali fotograficky a videozáznamom. Keďže sa tu nachádzalo veľké množstvo ľudských kostí, na spoluprácu sme oslovili antropologičku Mgr. Silviu Bodoríkovú, PhD. a jej spolupracovníkov z Katedry antropológie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prvé pracovné stretnutie s tímom antropológov
Odoberanie prvej vrstvy
Precízna práca antropológov
Separovanie kostrových pozostatkov
Antropologické merania
Pripravené na zdokumentovanie
Pred samotným začiatkom sme stanovili stratégiu výskumu v prvej etape a rozhodli sa odobrať povrchovú vrstvu, ktorú tvoril násyp hliny premiešaný s ľudskými kostrovými pozostatkami a archeologickými nálezmi. Pred samotným odoberaním bol interiér zdokumentovaný Petrom Krušinským a jeho spolupracovníkom laserovým skenerom, aby bol zaznamenaný pôvodný stav. Veľké množstvo druhotne uložených kostrových pozostatkov pochádza z príkostolného cintorína a pravdepodobne súvisia so znižovaním terénu pri výstavbe balustrády v 20-tych rokoch minulého storočia. Do priestoru krypty boli vložené cez vetrací otvor a napokon zamurované. Archeologickým výskumom sa podarilo vyzdvihnúť viacero nálezov. K zaujímavým patria čepce, časti kožených odevov, obuvi, ozdobné súčasti odevov, ružence či železné kosáky. Antropologický výskum priniesol zistenia o veku a pohlaví, či pohľad na chorobnosť žilinských mešťanov pochovaných v blízkosti kostola. V nižších vrstvách krypty sa nachádzajú ďalšie kostrové pozostatky. Tieto však budú skúmané v budúcom roku.
Práca s archeologickými nálezmi
Fotografická dokumentácia nálezov
Zvyšky odevov a obuvi
Čepiec s čipkami
Poškodená trojnohá panvica
Fragmenty keramiky
Andrea Slaná (vedúca archeologického výskumu)
Považské múzeum v Žiline
Autor fotografií: Andrej Slaný