Rozkvitnutá lúka s poletujúcimi motýľmi poteší každú romantickú dušu svojou harmonickou farebnosťou a pohľadom na hravú eleganciu motýlích krídel medzi nežnými kvetnými lupienkami. Pragmatický pozorovateľ si uvedomí, že doba na prenos peľových zrniek na bliznu tu rozprestretých pohlavných orgánov lúčnych rastlín je naozaj krátka. Byť „single“ nie je preto medzi rastlinami moc preferované, chýba efektívnosť. Mať vzťah je nutnosťou a ideálne dlhodobý, počítaný na milióny rokov. Vzťahy medzi krytosemennými rastlinami a ich opeľovačmi sú veľmi rôznorodé až rafinovane komplikované. Ich vývoj začal ešte v druhohorách, kedy odmenou za opelenie bola konzumácia peľu. Za evolučný úspech týchto rastlín je zodpovedné práve súžitie s chrobákmi, dvojkrídlovcami, blanokrídlovcami alebo motýľmi. Rastliny vábia hmyz vôňou, nektárom, peľom alebo vizuálnymi signálmi ako je farba a tvar kvetov. Druhy, ktoré majú svojich špecifických opeľovačov, sú zvýhodnené oproti tým, ktorým postačí každý nevyberavý návštevník. Z pohľadu hmyzu je zas záruka súkromného zdroja potravy, ku ktorému sa nemá ako dostať konkurencia, dostatočným dôvodom k vzniku pripútania. Napríklad kvety opeľované motýľmi majú dlhé rúrky kalicha, takže prístup k nektáru, majú len tie s dlhým ciciakom. Nočné motýle majú dobrý čuch na rozdiel od tých denných, nimi opeľované kvety majú silnú, sladkú vôňu. Farby takýchto kvetov sú svetlé, aby boli po tme dobre viditeľné. Otvárajú sa len na noc.
Včely vnímajú farby inak ako my, nevidia červenú, kvety sú pre nich modré, zelené alebo ultrafialové, listy napríklad nezaujímavo sivé. Nimi opeľované kvety majú často vzor, ktorý je viditeľný len v UV spektre a navádza ich k nektáru. Kvety majú úzke kvetné rúrky, do ktorých pasuje práve včelí ciciak. Rastliny aktívne reagujú na svojich opeľovačov. Bolo dokázané, že letiaca včela vydáva zvuk s frekvenciou, ktorý dokáže špecificky rozochvieť okvetné lístky pupalky. Tá v priebehu niekoľkých minút zvýši obsah cukru v nektári. Dokazuje to, že rastliny všeobecne podceňujeme a že spoločná koevolúcia kvetov a hmyzu má množstvo neuveriteľných prejavov. Zvláštny je vzťah hmyzovníkov a samotárskych včiel, presnejšie ich samčekov. Hmyzovník je rod orchideí a vyskytuje sa v štyroch druhoch aj na Slovensku. Neláka hmyz na nektár a pritom každý z nich má svojho špeciálneho opeľovača. Aké je tajomstvo tejto vernosti? Samčekovia sa liahnu skôr ako samičky a v tejto otupnej osamelosti sú lákaní vôňou pripomínajúcou telesné fluidum ich potenciálnych partneriek. Je ťažké odolať takémuto dokonalému chemickému parfumu, ktorý je síce namiešaný z iných ingrediencií ako originál, ale vyvoláva rovnaké telesné túžby. Ak by sa im to predsa podarilo, zaručene neodolajú vernej napodobenine pozadia ich partneriek, ktorú predstavuje pysk kvetu hmyzovníka, a to nielen farbou, vzorom, ale aj textúrou. Po krátkom akte, ktorý ukončí uvedomenie si možnosti zlého odhadu, pokračuje samček poprášený životodarným peľom na ďalší kvet s nádejou, že naplnenie jeho cieľov je už teraz naozaj na dosah. A príroda zas úspešne zavŕšila jeden samo udržateľný cyklický proces. Rastlina má každé leto zabezpečené pravidelné reprodukčné návštevy a hmyzí druh uspokojenie svojich základných životných potrieb.
Květa Kicková, Považské múzeum v Žiline
Foto: pixabay
