Bobor je najväčší európsky hlodavec, ktorý dosahuje dĺžku do 1 m a hmotnosť do 30 kg. Jeho život je spätý s vodou. Žije v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách. V brehoch si vyhrabáva nory, východ ústi pod a brloh je nad vodnou hladinou. Stavia aj hrádze a “hrady” z konárov, dreva a hliny. Charakteristický je plochý chvost, asi 30 cm dlhý a 12 – 15 cm široký, podľa ktorého ho možno odlíšiť od ondatry. Používa ho pri plávaní ako kormidlo. Keď udrie chvostom o povrch hladiny, varuje ostatné bobry pred nebezpečenstvom. Medzi prstami zadných nôh sú plávacie blany. Nosné aj ušné otvory sú uzatvárateľné. Pod vodou môže zostať až asi 12 minút. Bobor nemá zimný spánok. Mohutné hryzáky s oranžovým emailom sa neustále obnovujú, dorastajú.
Aktívny je prevažne v noci. Živí sa rastlinnou potravou, na jar a v lete najmä rôznou vodnou a brehovou vegetáciou, na jeseň a v zime je to hlavne kôra mäkkých drevín (vŕba, topoľ, jelša, breza) a jemné vetvičky padnutých stromov, vyhýba sa agátu. Dreviny „stína“, aby sa dostal k tenším konárom. Nie každý kmeň, ktorý načne, ohryzie úplne. Zubami hlodá veľké triesky, ktoré potom môžeme nájsť na zemi okolo pňa.
Párenie sa deje v zime vo vode, počet mladých býva väčšinou 2 – 4. Mláďatá pijú mlieko dva mesiace, v máji – júni už ohrýzajú mladé lístky a vetvičky, rýchlo rastú a na jeseň dosahujú 7 – 8 kg. Dožívajú sa 15 – 20 rokov.
Bobor vyhynul na Slovensku v polovici 19. storočia, zrejme najmä v dôsledku lovu pre kožušinu, aromatický olejový výlučok párových análnych žliaz zvaný kastoreum, ale aj ako tradičné pôstne jedlo. Po reštitúcii bobra v 70. rokoch minulého storočia v Rakúsku sa začal v 80. rokoch šíriť Dunajom a Moravou aj u nás. V 90. rokoch sa objavili bobry z Poľska na severe a severovýchode krajiny. Za ostatných 20 rokov sa bobor rozšíril vodnými tokmi na väčšine územia Slovenska.
Vystavený jedinec bol nájdený uhynutý v Párnici na moste cez rieku Orava, zrejme zrazený autom, dňa 14. apríla 2017. Je zaujímavým dokladom obnovujúcej sa populácie druhu na severnom Slovensku.
text: Ing. Ján Kicko, PhD.- zoológ Považského múzea
Kadáver bobra, ktorý je aj poľovnou zverou, previedlo Považskému múzeu Poľovné združenie Žaškov.