V priestore Infopultu Budatínskeho hradu si môžete v mesiaci máj pozrieť portrét prvého kustóda Považského múzea Eugena Medveckého z roku 1927. Jeho autorom je Viktor Krupec, akademický maliar, ktorý sa v Žiline narodil a v rokoch 1924 – 1940 v nej aj tvoril. Považské múzeum získalo tento obraz do svojho zbierkového fondu v roku 1974.
Napriek tomu, že Medvecký zastával funkciu prvého kustóda žilinského múzea, doposiaľ sme o ňom veľa nevedeli. Nedávny výskum ukázal, že sa narodil v roku 1888 na Orave. Ako dvojročný stratil matku a ako trojročný aj otca. Chodil na gymnázium v Trstenej, Ružomberku a na učiteľský seminár v Marmaros-Sigete, z ktorého ho však vyhodili. Minimálne od roku 1926 pracoval ako železničný úradník v Žiline.
Zaujímal sa o dejiny a hmotné kultúrne dedičstvo žilinského regiónu. Od 30. rokov 20. storočia začal o tejto téme aj častejšie písať do miestnej tlače. Na príklade archeologických nálezov objavených pri výstavbe evanjelického kostola na ulici M. Rázusa viackrát demonštroval nezáujem spoločnosti o históriu a pamätihodnosti Žiliny a jej širokého okolia a zdôraznil potrebu ich zbierania a uchovávania. Medvecký kritizoval, že aj v dôsledku absencie iniciátorov a najmä mecenášov stále nemá Žilina svoje múzeum. Údajne sa sám snažil zachrániť niečo z pozostatkov lužickej kultúry odkrytých pri výstavbe spomenutého kostola, ale nebol príliš úspešný. Na margo toho napísal: „Na lov ʺhlinených perálʺ čiže urien zo žiarových hrobou vychádzal som často a svoju korisť ukladal som doma. Boly v tej sbierke dná, uchá, bruchá hrncov, s tenkou, hrubou stenou jemného, drsného povrchu, maľované a tiež bez náteru. Čo som dnes doniesol, na druhý deň vyhádzala do smetí moja polovička, že ona vraj umrlčie hrnce s popolom obchádzať nebude, či sú ony z časov pred Kristom, alebo po. Uznal som jej to. Každá žena radšej utiera prach s modranskej keramiky, ako s urien s ľudskými kosťami.“
Vo voľbách do samosprávy v júni roku 1938 bol Medvecký zvolený do mestského zastupiteľstva a mestskej rady v Žiline. Následne sa stal spolu s Vojtechom Tvrdým členom mestskej muzeálnej komisie a 13. novembra 1940 bol poverený vykonávať všetky práce, ktoré mali viesť k vybudovaniu múzea. Jeho úsilie o zachovávanie pamätihodnosti zo žilinského regiónu sa zavŕšilo rokom 1942. V budove radnice v Žiline vznikli dve samostatné expozície – drotárska, ktorú mal na starosti Karol Guleja, a historická, ktorú zostavil E. Medvecký. Medveckého zároveň zvolili aj za kustóda múzea. V uznesení o právnom postavení kustóda z roku 1942 sa píše: „Mestské múzeum bolo otvorené a verejnosti odovzdané, na jeho zriadení má zásluhu prevažne E. Medvecký, ktorý celou svojou dušou a energiou sa dielu venoval a všetok svoj voľný čas venuje i teraz doplneniu a ďalšiemu usporiadaniu sbierok. Jeho pričinením uložené sú v múzeu cenné veci, ktoré v prevážnej väčšine, ba takmer všetky sám sosbieral, takže mesto bez značnej investície dostalo cenné hodnoty.“
Vďaka jeho činnosti sa zachovali rôzne predmety historickej hodnoty, ktoré sú dodnes súčasťou zbierkového fondu Považského múzea. Napríklad ide o žilinské katovské meče, cirkevnú truhlicu z 15. storočia alebo črpáky. O nich verejnosť informoval v dobovej tlači už v 30. rokoch 20. storočia a pripojil k nim aj fotografický materiál.
V zmenenej politickej situácii po druhej svetovej vojne bol E. Medvecký prepustený z funkcie kustóda uznesením Národného výboru v Žiline z augusta roku 1945, pretože opustil územie Slovenska a v predpísanej lehote do ôsmich dní neinformoval o svojom mieste pobytu. Vo februári 1946 Medvecký požiadal o znovuprijatie, ale nebol úspešný. Novým kustódom sa stal Anton Stiffel.
Text: Mgr. Zuzana Kudzbelová, PhD.
Fotografia: Anna Kucharčíková