Sobášny palác v Bytči

Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia.

Na mieste kaštieľa stál pôvodne menší hrad (obytná veža s dvorcom), postavený v 13. storočí. Patril nitrianskemu biskupstvu. Od roku 1563 vlastnil Bytčianske panstvo František Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý dal vybudovať v rokoch 1571–1574 na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ – opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána. V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore.

Ako uhorský palatín dal Juraj Turzo postaviť Sobášny palác pre slávnostné rodinné udalosti, a predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér. Palác pravdepodobne stavali talianski majstri, ktorí pracovali aj na bytčianskom kaštieli. Bol dokončený v roku 1601, ako o tom vypovedá nápis nad hlavným portálom. Palác, jednoposchodová budova obdĺžnikového pôdorysu, je svojím spôsobom unikátna stavba, pretože podobne veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nevyskytoval. Fasády sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. Nad hlavným portálom je nápis, ktorý vo voľnom preklade hovorí, že: „Juraj Turzo dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601.“  Nad nápisovou doskou vstupného portálu sú erby Juraja Turza (dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami) a jeho druhej manželky Alžbety Coborovej.

Budova Sobášneho paláca je jednoposchodová s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prízemí bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami, ktoré niesli dva stredné, nosné stĺpy a po bokoch boli hospodárske miestnosti: kuchyňa s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište na poschodie. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaberá slávnostná sála, ktorá má rozmery 34,5 x 12,5 m.

Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster Andrej Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v rokoch 1605–1612. Pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Turza a jeho syna Imricha. Po vymretí Turzovcov, ktorí v Bytči zriadili knižnicu, ktorá mala v roku 1610 viac ako 800 zväzkov kníh a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, sa zmenili aj osudy bytčianskeho kaštieľa. Ten sa dostal v roku 1624 do rúk Esterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19. storočia. V roku 1647 Sobášny palác vyhorel. Neskôr bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely ako sklady, dreváreň a sýpka. V roku 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy. Kaštieľ prebudovala na byty, budovu Sobášneho paláca, devastovanú požiarom v roku 1856, vnútri celkom prestavali a roku 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. V objekte kaštieľa je v súčasnej dobe umiestnený Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči.