Don Quijote, Cyrano i Harlekýn na hrade Strečno

Považské múzeum v Žiline pripravilo na hrade Strečno v rámci 40. pokračovania cyklu Umenie na hrade výstavu, ktorá približuje výber z tvorby olomouckého výtvarníka Víta Johna. Prostredníctvom svojich obrazov prinesie na hrad Strečno hrdinov svetovej literatúry a drámy: slávneho rytiera Dona Quijota neúnavne bojujúceho za pravdu a spravodlivosť, tragikomického Cyrana z Bergeracu, symbolickú postavu harlekýna z talianskej komédie dell’arte a ďalších.

Ponúkame vám rozhovor s autorom:

Vít John sa ako profesionálny maliar a grafik aktuálne zameriava najmä na symbolické znázornenie ľudských emócií, charakterov a vzťahov, pričom, ako sám prizvukuje, prevládajú témy slobody a bláznovstiev života. Pozvánka k jeho pripravovanej výstave na hrade Strečno zobrazuje šaša a viaceré jeho obrazy pôsobia, akoby boli robené na mieru priestorom hradu. Preto sme nemohli rozhovor s uznávaným umelcom začať inak, ako otázkou na jeho vzťah k nemým svedkom minulosti.

Keď vidím hrad, najlepšie zrúcaninu, hneď sa mi zrýchli pulz. Láska k nim u mňa pretrváva z mladosti keď sme s priateľmi trampmi založili klub priateľov hradov a zámkov. Hovorili sme si Rytíři Korbelníci. Rytieri a zbrojnoši sú zároveň motívom niekoľkých mojich obrazov. Pri ich zobrazovaní som chcel vyzdvihnúť kontrast medzi zraniteľnosťou a násilím, preto som nechal spod brnenia vykúkať aj ich nahú pokožku. K namaľovaniu tohto cyklu ma podnietil príbeh kráľa Artuša a meča Excalibur.

Rytieri nie sú jediní hrdinovia vašich malieb.

Kedysi som videl starý film z roku 1945 Děti ráje inšpirovaný životom slávneho francúzskeho míma, pierota menom Jean-Gaspard deBureau. Veľmi romanticky zobrazoval svet divadla, povrazochodcov, nešťastnej lásky… Bol to pre mňa neuveriteľne mystický zážitok, ktorý ma doslova prevalcoval. Vtedy som prepadol téme komédie dell’arte. Ide v podstate o komédiu ľudských typov, ktoré symbolizujú postavy ako Pierot, Harlekýn, Kolombína, Dottore, Capitano… Vznikla kedysi v stredovekom Taliansku a hrali ju potulní divadelníci.

Rovnako veľmi inšpiratívnou témou, s ktorou dokážem pracovať dlhodobo je Don Quijote. Divák, ktorý pozná jeho príbeh dokáže tieto obrazy pekne rozkódovať.

Aktuálne sa venujem dvom cyklom – Lietanie a Jazdci – v ktorých nachádzam moje kľúčové témy – slobodu a bláznovstvo. Zaujímavé je, že len nedávno som si uvedomil aké podstatné sú pre mňa práve tieto dve témy a spätne ich nachádzam aj vo svojich skorších obrazoch.

Všetky tieto témy majú ale jeden spoločný menovateľ a tým je figurálna kompozícia. Mnohí ľudia, pri kúpe obrazu automaticky uvažujú o krajine či abstrakcii, s akými reakciami sa ako figuralista stretávate?

Je pravda, že skupina ľudí, ktorí by si do obývačky kúpili maľbu s figúrou je malá. Raz za mnou do ateliéru prišiel kamarát – psychológ a po chvíli, ako sa díval na moje obrazy mi povedal, že človek, keď si kúpi takýto obraz a zavesí si ho v byte, to je ako keby si k sebe nasťahoval ďalšieho človeka. Tiež mi vysvetlil, že ľudia, ktorí si kupujú obrazy s figuratívnou tématikou sú veľmi silné osobnosti a intelektuálne vyspelí ľudia.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí kúpu nejakého obrazu zvažujú, podľa čoho by mali vyberať?

Človek si zväčša kupuje obraz na celý život, preto je dôležité aby sa mu páčil. Mal by sa preto riadiť v prvom rade inštinktom a určite by sa pri tom nemal ponáhľať. Je dobré ísť si vybraný kúsok pozerať viackrát. Podľa toho, čo mi hovoria galeristi, toto je typický znak aj pre kupcov mojich obrazov. Sú totiž obrazy, ktoré sa ľuďom zapáčia na prvý pohľad a okamžite sa predajú, no často sa stáva, že ich majitelia po čase zistia, že tieto obrazy v sebe nemajú žiadnu energiu. A obraz by mal byť v prvom rade vysielač energie! Pri výbere je tiež dobré vedieť niečo o autorovi, pretože každý umelec vkladá do svojho diela sám seba. Aj ja sám hovorím o svojich obrazoch ako o autoportrétoch.

Kto sú ľudia pre ktorých maľujete? Stretávate sa rád s novými majiteľmi svojich obrazov?

Maľujem v prvom rade pre seba. Je to pre mňa nutnosť, bez ktorej si život neviem predstaviť. Samozrejme, vždy ma zaujíma kto si môj obraz kúpil, aj keď dozviem sa to len málokedy, keďže väčšina diel sa predá v galériách alebo na výstavách.

Maľujete teda od malička?

Všetky deti maľujú, len väčšina z nich v určitom období prestane. Ja som neprestal.

Najskôr, po škole, som bol zbláznený do grafiky, začal som s perokresbami a nato som prešiel na grafiku, ktorá mi, takpovediac, dokonale sedela. Vtedy som si myslel, že pri nej ostanem, ale postupom času som sa dostal k maľbe. Nadchla ma rýchlosť spracovania v porovnaní s grafikou, ale úlohu zohral najmä dopyt. Grafiku vie oceniť len veľmi málo fajnšmekrov a venujem sa jej dodnes, no gro mojej tvorby sú maľby. Úžasnou vecou na maľbe je, že obohacuje dielo o farbu – nositeľku emócie. Dnes, vždy keď nájdem motív, naskočia mi hneď aj farby, ktoré naň použijem. Samozrejme, farby po ktorých siaham odrážajú aj môj momentálny stav a náladu.

Nemáte nikdy strach, že vyčerpáte studnicu nápadov?

Nie. Neustále skicujem a keď sa mi naraz zdá, že kresba dostala myšlienku, je hotovo. Nové motívy ku mne prichádzajú tak akosi samé a neustále.

Pripravovaná výstava na hrade Strečno má názov Nepostrádateľní, čo je v živote nepostrádateľné pre vás?

Tento názov možno chápať vo viacerých rovinách. Pre mňa, a predpokladám, že rovnako aj pre každého iného kultúru milujúceho a vnímajúceho človeka, sú nepostrádateľné obrazy, či iné umelecké artefakty. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na ľudí, korí sú mi blízki, ľudia, tak trochu blázni, ktorí ma bavia, ľudia, čo vedia snívať… To všetko nájdete aj v mojich obrazoch, ktoré si už od 19. augusta budete môcť na hrade Strečno pozrieť.

Kurátorom výstavy je ďalší maliar, známy Žilinčan Stano Lajda, ako táto spolupráca vznikla?

Nevedel som, že na Strečne sa takéto výstavy robievajú. So Stankom sa poznáme a pred časom, keď tam sám vystavoval mi túto možnosť navrhol. On ma do všetkého zasvätil, takže sa dá povedať, že je to vlastne celé jeho iniciatíva. Veľmi sa teším z možnosti vystavovať tu, keďže o divákov na hrade nie je núdza. Rovnako som veľmi rád, že sa Stano zhostil úlohy kurátora.

Máte k Žiline a okoliu aj osobne blízko?

Moja manželka, tiež výtvarníčka, s ktorou tvoríme v ateliéri Art JOHN pochádza z Martina, takže ten sa mi stal druhým domov. Máme v Martine a v Žiline veľa priateľov a vždy sa tam teším, aj kvôli dobrému pivu 🙂

Viac o autorovi:

Vít John sa realizuje, ako profesionálny maliar, grafik a príležitostný tvorca keramických predmetov. Vyštudoval Strednú školu umeleckých remesiel v Prahe. Bydliskom a profesijným zázemím sa mu stal Olomouc, kde je tiež členom Únie výtvarných umelcov Olomoucka. Jeho práce sú zamerané na figurálnu kompozíciu. V začiatkoch svojej umeleckej tvorby sa sústredil na zobrazovanie Nového a Starého zákona a mytologických scén. Neskôr ho zaujala téma divadla dell‘arte, ktorá sa v jeho tvorbe objavuje dodnes. V portfóliu nachádzame tiež tematické cykly – Menhiry, O anjeloch, Lietanie, Jazdci – ktorých spracovanie sa viaže k určitým etapám umelcovho života.

Napriek skutočnosti, že k niektorým starším témam sa občas vracia, jeho súčasná tvorba je zameraná na medziľudské vzťahy. Viac ťaží zo života a ľudské emócie a povahy znázorňuje v symbolickej rovine, pričom prevládajú témy voľnosti, bláznovstiev života a slobody.

Vít John je aktívnym vystavovateľom v Českej republike. Jeho diela si však v rámci autorských a kolektívnych výstav získali svojich obdivovateľov i v ďalekej Venezuele a Kanade, či v Nemecku, Litve, Rusku, Holandsku, Rakúsku, Taliansku, Srbsku, Chorvátsku, a samozrejme na Slovensku, kde sa stali súčasťou mnohých súkromných zbierok.

www-vitjohn.com

Scroll to Top