Skorá jar v horách Súľovských vrchov prináša často nejedno prekvapenie. Dni sú ešte prikrátke, chladným nociam ešte neraz vládne neskorý prízemný mráz a aj dni sa vyznačujú nestálym, rýchlo sa meniacim, počasím. V jedno takéto ráno som sa vybral do Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly, aby som po zime skontroval obsadenosť hniezdnych tubusov pĺšikom lieskovým (Muscardninus avellanarius). Počas presunu na lokalitu si pozorne všímam aj aktivitu a etologické prejavy ostatných živočíchov. Je to pri práci v teréne nesmierne dôležité, pretože sledovanie ich životných prejavov nám prezradí mnohé o fungovaní celej biocenózy.
Nebolo tomu inak ani tentoraz. V to ráno, po chladnej aprílovej noci, snežilo. Prebúdzajúcu sa vegetáciu navôkol pokryl sneh. V takomto počasí sa prudko znižuje aj aktivita hmyzu a jeho vývinových štádií, ktoré sú po dlhotrvajúcej zime síce ešte málo početným, avšak vítaným a na bielkoviny bohatým zdrojom potravy pre sýkorky. Na okraji borovicového lesného porastu moju pozornosť zaujal zmiešaný kŕdlik, tvorený jedincami sýkorky uhliarky (Periparus ater) a sýkorky belasej (Cyanistes caeruleus). Sýkorky energicky prehľadávali každý konárik slivky trnkovej (Prunus spinosa) a usilovne ďobali do rozvíjajúcich sa kvetných púčikov. Spočiatku ma to, čo som uvidel, ohúrilo, avšak ďalšie trpezlivé pozorovanie sýkoriek mi prinieslo prvé odpovede vysvetľujúce toto ich nezvyčajné počínanie. Ako už bolo spomenuté vyššie, znížená priestorová aktivita bezstavovcov za chladného počasia, ktoré zvyčajne zaliezajú do bezpečných úkrytov, spôsobuje, že sýkorky, ako ich potenciálni predátori, majú obmedzený prístup k tomuto zdroju živočíšnej potravy. Ako väčšina druhov, ktoré žijú v nepredvídateľných podmienkach prostredia mierneho pásma, aj sýkorky sú schopné pomerne rýchlo sa prispôsobiť premenlivým ekologickým podmienkam. Ich potravné správanie ma o tom presvedčilo aj tentoraz. Sýkorky zobáčikmi usilovne otvárali plodové obaly kvetných púčikov, aby sa dostali k sladkým nektáriám – energeticky bohatému zdroju cukrov. Takáto výživná potrava im počas chladných, jarných dní dokáže podľa všetkého plne nahradiť energiu, ktorú by inak za priaznivého počasia získavali napríklad lovom a konzumáciou hmyzu. Týmto „alternatívnym“ spôsobom získavajú ľahko utilizovateľný zdroj energie, ktorý je schopný pokryť vysokú energetickú spotrebu teplokrvného organizmu pri súčasnom znížení energetických výdajov spojených s lovom pohyblivej, živočíšnej potravy. Energetický zisk tak prevyšuje spotrebu energie potrebnej na fyzickú aktivitu sýkoriek pri love pohyblivej koristi a usporenú energiu organizmus môže využiť okrem iného aj na zvýšenú produkciu tepla počas chladného počasia.
Pradivo ekologických väzieb biologických systémov je zložité, s mnohými spletitými spätnými väzbami, ktoré sú často z pohľadu človeka ťažko pochopiteľné. Pozorovanie a prírodné experimenty však umožňujú trpezlivému pozorovateľovi nahliadnuť do ich zložitosti. Pozorovanie potravného správania sýkoriek v tento chladný aprílový deň ma v tom iba utvrdilo.
Text: Ladislav Hlôška – zoológ Považského múzea v Žiline