Zbierkový predmet mesiaca september sa týka 135. výročia trate Trenčín – Žilina.
V časoch, keď sa stavali železnice, existovalo viacero železničných podnikov, štátne železnice (MÁV – Magyar királyi állámvasútak – Uhorské kráľovské štátne železnice) i množstvo súkromných. Najväčším súkromným podnikom bola spoločnosť StEG. Tá v roku 1883 postavila železničnú trať Trenčín – Žilina. V tomto roku si pripomíname 135. výročie otvorenia tohto úseku Považskej železnice. Plány na výstavbu železnice z Bratislavy na sever Uhorska existovali už v roku 1856. Potrebné bolo spojiť Budapešť cez údolie Váhu so severným Slovenskom, rakúskym Sliezskom a Haličou. Bratislavu s Budapešťou už spájala Uhorská centrálna železnica a s Trnavou konská železnica otvorená v roku 1846. V 2. polovici 60. rokov bola vydaná koncesia na výstavbu Košicko-bohumínskej trate, ktorá zahŕňala aj úsek Bohumín – Žilina. Záujemcom o výstavbu Považskej železnice, súkromným podnikateľom kniežaťu Windišgrécovi a grófovi Breunerovi stačilo postaviť novú 150-km dlhú trať údolím Váhu
z Trnavy do Žiliny a odkúpiť konskú trať a prestavať ju na parnú prevádzku. Po vydaní koncesie v 1. polovici 70. rokov sa začal stavať úsek z Trnavy do Trenčína, avšak konzorcium týchto podnikateľov sa dostalo do finančných problémov, až napokon odkúpil rozostavanú trať štát a prevádzku zabezpečoval štátny podnik MÁV. Dohodou z roku 1880 medzi MÁV a StEG prešla považská železnica pod StEG. Úsek z Trenčína do Žiliny sa začal stavať vo februári 1883 a už 1. 11. 1883 bola jednokoľajná trať uvedená do prevádzky.
Pri príležitosti tohto výročia sme sa rozhodli v Budatínskom hrade vystaviť list z katalógu spoločnosti StEG, ktorý popisuje výstavbu trate Trenčín – Žilina. V uvedenom katalógu, vydanom v roku 1887, je chronologicky popísaná história podniku. Texty v katalógu sú doplnené krásnymi bohatými ilustráciami. Dva výseky z tohto katalógového listu prikladáme k tomuto článku. Na jednom z nich je ilustrácia zobrazujúca mestá Trenčín a Žilina, na
druhom text viažuci sa k trati Trenčín – Žilina. V preklade znie:
Považská železnica:
Prepojovacia koľaj k hlavnej trati Viedeň – Budapešť, dĺžka 1.3 km, stavba začala v októbri 1882, skončila vo februári 1883, náklady 92.000,- (ide o spojku Bratislava-Rača – Vajnory)
Prístavby v stanici Bratislava, december 1882 – apríl 1884, 64 800,-
Stavba trate Trenčín – Žilina 79.873 km, december 1882 – november 1883, 7.160.000,-
Investície a prestavba na trati Bratislava – Trenčín, december 1882 – december 1886, 300.000,-
Nadobudnutie trate Bratislava – Trenčín výmenou za trať Bruck – Neu-Szony 120.918 km, december 1882
Výstavba trate Galanta – Sereď 11.632 km, september 1883 – november 1883, 608.000,-
