Ako zmena klímy ovplyvňovala potravu sov na našom území? Nielen na túto otázku odpovedal popredný osteológ európskeho formátu Ing. Ján Obuch, PhD. na prednáške, ktorá sa konala 18. 2. v Budatínskom hrade. Organizovaná bola v rámci podujatí Múzeum pre vás a zároveň ako sprievodná aktivita k aktuálnej výstavy s názvom Stavovce severozápadného Slovenska.
Dopoludnia predstavil J. Obuch v skratke výsledky svojich celoživotných výskumov stredoškolským študentom. Popoludní o svojej práci rozprával verejnosti. Bývalý zoológ Považského múzea v Žiline, ktorý tu pôsobil takmer pred 40 rokmi, si zaspomínal aj na svoje začiatky. Dlhodobé zmeny potravy štyroch druhov sov: výra skalného, plamienky driemavej, sovy lesnej a u nás už vyhynutej belanej tundrovej skúma už naozaj dlhé obdobie. Jeho výskum vychádza z ohromnej vzorky desiatok tisíc kusov potravy z územia Slovenska a výsledky spadajú až do obdobia spred 30 000 rokov. Kosti zbieral v jaskyniach a skalných previsoch, kde boli hniezda alebo odpočinkové miesta. Sledoval zmeny fauny od tundrových a lesotundrových druhov, pričom viaceré z nich sú už pre nás exotické, napríklad lumíky a snehule, cez nástup typických lesných druhov až po druhy lúk a polí. Možné príčiny týchto zmien uvádza takto: „Z dlhodobého hľadiska to boli určite výrazné zmeny klímy, ktoré posúvali celé vegetačné obdobia. Najchladnejším bolo obdobie pred 27 000 až 24 000 rokmi, kedy ľadovec pokrýval celé Poľsko a Nemecko a na severe Slovenska žili druhy živočíchov, ktoré tu dnes nenájdeme. V období od 21 000 až po 18 000 sa klíma veľmi nemenila a na severe Slovenska sa vyskytovalo približne 25 druhov cicavcov a 45 druhov vtákov. Otepľovanie a ochladzovanie sa striedalo až do roku 10 000. Odvtedy sa už len otepľuje a ťažko predpokladať, čo nás čaká. Z krátkodobejšieho hľadiska majú na klímu určite vplyvy človeka, najmä zjavné vlny kolonizácie a s tým spojené odlesňovanie, keď sa v lesnej krajine začali objavovať lúčne, prípadne až stepné živočíchy. Podrobnejšie sú zmapované zmeny v poľnohospodárskom využívaní krajiny, od postupnej intenzifikácie obhospodarovania pôdy spojeným s ochudobňovaním druhovej bohatosti polí, až po vplyvy socialistického riadenia krajiny, ako odvodňovanie lúk, sceľovanie medzí a intenzívna živočíšna výroba.“ V potrave sov sa tieto zmeny prejavili napríklad takýmto spôsobom: „Keď bola malá ponuka cicavcov a vtákov, musel výr skalný loviť žaby. Naopak, dnes sú vysoko zastúpené napríklad ježe, ktoré sa často vyskytujú na lúkach a pasienkoch. Pri výskume kostí z hniezda plamienky driemavej v Kostole sv. Štefana Kráľa v Žiline som zase zistil, že v 15. až 16. storočí tvorili až 80 % jej potravy myšovité hlodavce a zvyšok hraboš lesný. V súčasnosti je to presne naopak. Podľa mňa to súvisí s dĺžkou a spôsobom žatvy na tomto území. Myši nemajú taký prístup k semenám ako v minulosti a keďže hraboše sa živia zeleným porastom, žatva ich neovplyvňuje,“ vysvetlil J. Obuch. Vedec ponúkal mnoho príkladov z praxe, ktoré boli doložené zaujímavými fotografiami. Po Slovensku prešiel aj na výskumy v iných častiach Európy a v Ázii. Obecenstvo doslovne hltalo všetky príbehy a výnimočné zážitky. Ľudí táto téma naozaj zaujala a v otázkach pokračovali aj po prednáške.
Návštevníci sa z východného paláca hradu plynule presunuli na výstavu Stavovce severozápadného Slovenska, ktorou ich previedol muzeálny zoológ Ing. Ján Kicko, PhD. Predstavil cicavce a vtáky žijúce na našom území, priblížil jednotlivé živočíchy a nevynechal ani zaujímavosti. Keďže niektorí návštevníci boli z odbornej obce, diskusie na rôzne zoologické témy pokračovali až do večera.
