Múzeum je pamäťová inštitúcia, ktorej poslaním je uchovávať hmotné doklady vývoja ľudskej spoločnosti a prírody. Prírodovedne zamerané múzeá dokladujú stav prírody herbárovými položkami. Herbár tvoria sušením a lisovaním konzervované rastliny, ktoré sú schopné v tejto forme prečkať aj niekoľko sto rokov. Takto na plocho upravené sú upevnené alebo voľne položené na listoch papiera spolu s herbárovou etiketou takzvanou schedou. Scheda obsahuje vedecké pomenovanie rastliny, presné geografické údaje o lokalite nálezu, stručnú charakteristiku stanovišťa, dátum zberu a meno zberateľa a meno odborníka, ktorý rastlinu určil. Herbárové položky preto predstavujú autentický zdroj informácií o flóre danej oblasti. Dokladujú výskyt konkrétnych rastlinných druhov na určitých lokalitách v určitom čase. Fond je tvorený druhmi s rôznou výpovednou hodnotou (zriedkavými i chránenými, s jedinou alebo s málo lokalitami výskytu alebo bežnými druhmi, endemitmi, inváznymi druhmi a pod.). Zastúpené v ňom bývajú i druhy z lokalít, ktoré dnes už neexistujú a ich herbárová položka je potom napríklad jediným dokladom o výskyte v regióne. Aj s odstupom času sa dajú napríklad z rastlinných vzoriek zistiť genetické údaje alebo informácie o prostredí, v ktorom rástli. Systematické budovanie herbára je jednou z hlavných priorít pracovnej náplne botanika alebo botaničky v múzeu. Považské múzeum je v prírodovednej oblasti koncipované ako regionálne múzeum, jeho zbernou oblasťou je severozápadné Slovensko. Konkrétne sú to orografické celky Malá Fatra, Krivánska i Lúčanská, Kysucká vrchovina, severná časť Strážovských vrchov, Javorníky a Žilinská kotlina. Botanický zbierkový fond PMZA tvorí evidovaná zbierka herbárových položiek vyšších rastlín, machorastov a lišajníkov. Herbár je vybudovaný vlastným zberom odborného pracovníka alebo pracovníčky múzea, či už cielenou zbierkotvornou činnosťou alebo ako súčasť výskumných úloh, prípadne zbierkami získanými kúpou alebo darmi. Najstaršie zbery v herbári sú získané Ladislavom Dýlikom (1600 položiek), ktorý v rokoch 1960 až 1963 pre múzeum externe pracoval. Od roku 1969 do roku 2015 vytvárala herbár botanička RNDr. Viktória Urbanová, CSc., za toto obdobie herbár narástol o vyše 15 000 položiek. Fond machorastov sa získaval v prevažnej miere kúpou od popredných odborníkov v tejto oblasti. V súčasnosti má botanický zbierkový fond múzea 17 280 položiek. Vyššie rastliny sú z tohto počtu zastúpené 9 476 ks, machorasty 7327 a lišajníkov je 477 ks. Zo systematického hľadiska je z nižších rastlín zastúpených 128 rodov a 771 druhov pečeňoviek, machov a lišajníkov. Vyššie druhy rastlín reprezentuje vyše 1300 druhov z 526 rodov, najpočetnejšie je zastúpený rod ostríc (Carex) a to 52 druhmi.
Výber druhov, ktoré sa majú dostať do herbára záleží na expertnom odhade odborného pracovníka a prihliada sa na nasledovné kritériá: zbierajú sa druhy rastlín na významných botanických lokalitách, ktoré ešte nie sú dokladované žiadnym herbarizovaným materiálom (tzv. biele miesta), zber prebieha na lokalitách ohrozených zničením (stavebná činnosť a pod.), prioritne sa dokladuje druhové zastúpenie biotopov s malým plošným rozšírením v rámci regiónu, dokumentujú sa regionálne vzácne druhy a druhy s negatívnym trendom vývoja rozšírenia (všetko s dôsledným rešpektovaním legislatívy na ochranu prírody a krajiny). Taktiež sa zberajú taxonomicky alebo chorologicky nedostatočne preštudované druhy rastlín a ich ďalší výskum potom prebieha v spolupráci s vedeckými inštitúciami. Všeobecne sa dokladujú všetky rastlinné druhy prirodzene rastúce v zbernej oblasti, ktoré ešte nie sú zastúpené v zbierkovom fonde, aby sa zachytila celá flóra regiónu, stav a vývoj krajiny potom dokladá nárast alebo úbytok určitých druhov, ktorých výskyt je viazaný na prebiehajúce zmeny v krajine (napr. druhy indikujúce postupujúcu synantropizáciu, prenikajúce invázne rastliny, ustupujúce archeofyty a podobne).
Květa Kicková, Považské múzeum v Žiline
foto: archív PMZA
myrikovka nemecká
paľadenec prímorský
plavúnik sploštený
prasličkovka zimná
šašina hrdzavá
štetôčka chlpatá
botanička Viktória Urbanová
mach strapaňa
