Paleontologické zbierky Považského múzea obsahujú skameneliny /fosílie/, ktoré dokumentujú život pod morskou hladinou v dávnych geologických dobách. K unikátnym fosíliám patria pozitívne i negatívne odtlačky schránok amonitov.
Do skupiny amonitov v zbierkach múzea radíme fragment negatívneho odtlačku amonita v sivom slieňovci (krieda – vrchný alb), ktorý pochádza z Považského Chlmca (Ev. číslo 1231). Ďalšími fosíliami sú zachovalé pozitívne a negatívne odtlačky amonitov v červenohnedom slienitom vápenci (jura), získanom z lokality Ludrová (Ev. čísla 63 a 65).
Ammonoidea boli pomenované podľa boha slnka Amóna, pretože ich schránka pripomínala kotúč. Ľudia ich nachádzali na mnohých miestach na svete. Pre ich špirálovite stočenú schránku, pripomínajúcu stočeného hada, ich v minulosti nazývali aj hadie kamene. Pripisovali im magické účinky a považovali ich za symboly šťastia.
Živočíchy amonity /Ammonoidea/ patria do skupiny mäkkýšov, hlavonožcov. Žili v moriach od spodného devónu (prvohory) až do vrchnej kriedy (druhohory). V súčasnosti je známych viac ako 1500 druhov. Predpokladá sa, že ich počet je omnoho vyšší.
Vonkajšia vápenná schránka amonitov bola špirálovite stočená v jednej rovine. Jej povrch bol rebrovaný, niekedy s hrbolčekmi. Niektoré druhy mali po obvode lem, takzvaný kýl. Dosahovali rozmer od 1 do 40 cm. Gigantické druhy mali veľkosť 1 až 2 m. Mäkké časti tela neboli dodnes objavené. O spôsobe života uvažujeme na základe stavby ich schránok, ktoré boli pôvodne z aragonitu, neskôr rekryštalizovali na kalcit. Vnútro schránky rozdeľovali priehradky (septá) na komôrky, ktoré vypĺňal plyn. Komôrky spájala trubica (sifón), ktorá umožňovala zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu, čo umožňovalo amonitom stúpať, prípadne klesať. V poslednej komôrke sa nachádzali mäkké časti organizmu. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptichy a anaptichy, medzi ktorými sa nachádzal jazýček (radula) s mnohými drobnými zúbkami. Okolo úst mali osem a viac chápadiel, slúžiacich na zachytávanie potravy.
Amonity počas svojej 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prešli značným vývojom. Najväčší rozvoj zaznamenali v druhohorách, pre ktoré sú vedúcimi skamenelinami. Zvyšky amonitov sú opísané vo všetkých pohoriach Alpsko-karpatskej sústavy.
Text: Mgr. Andrea Slaná, PhD.