Fedor Sedilek pracuje na pozícii preparátor v Považskom múzeu od roku 2003. Táto profesia ho zaujímala odmalička a napriek tomu, že je vyučený umelecký rezbár a vyštudoval aj lesnícku školu, sen o preparovaní sa mu splnil práve v múzeu, kde ho zaučil preparátor Štefan Porubčanský. Počas svojho pôsobenia zhotovil stovky prepatárov. Ak by sa zarátal aj hmyz, môžeme si predstaviť trojciferné číslo.
V jeho dielni je čisto a o zápachu nemôže byť ani reč, hoci každé zviera má charakteristický pach. Pri správnom dodržiavaní hygieny je to pracovňa ako každá iná, akurát skrýva uhynuté zvieratá, ktoré sa pod šikovnými rukami preparátora menia na výstavné kusy. „Na preparovaní ma najviac baví to, že z niečoho, čo je škaredé, znečistené, zdeformované, urobím niečo pekné, na čo sa dobre pozerá. Zo živočícha, z ktorého by už bol iba nejaký biologický materiál, ktorý by sa rozložil v prírode, zachovám niečo pre budúce generácie,“ rozpráva Fedor Sedilek.
Preparovanie je náročný proces, pri ktorom sa z mŕtveho živočícha vytvára dermoplastický alebo tekutinový preparát, nazývaný aj mokrý a využíva sa pri obojživelníkoch, plazoch a jaštericiach. Fedor Sedilek sa však viac venuje zhotovovaniu dermoplastických, takzvaných suchých preparátov, ktoré sú typické pre cicavce a vtáky. „Zjednodušene možno povedať, že na zhotovenie preparátu sa u cicavcov použije len kožu a srsť a u vtákov okrem peria aj niektoré kosti v končatinách a lebka. Veľmi dôležité je zakonzervovať kožu chemicky, očistiť ju od tuku a v prípade potreby ju aj oprať. Zaujímavé je to najmä pri vtákoch, perie po namočení totiž vôbec nevyzerá dobre, ale po vysušení je krásne nadýchané a zakryje celú plochu kože,“ približuje preparátor.
Celkový proces preparovania vtáka veľkosti orla skalného trvá približne dva mesiace. Najväčším preparátom bol orliak morský, ktorého pripravoval na výstavu Králi oblohy. „Práve tam boli dva orliaky, jeden letiaci a jeden sediaci, ale oba boli dosť komplikované. Najmä sediaca samica, ktorú usmrtil počas búrky konár a padol na ňu na hniezde. Tým, že bojovala o život, kožu si ešte viac poškodila, preto bola dosť perforovaná. Niekedy je preparátorstvo skoro ako plastická chirurgia,“ vysvetľuje F. Sedilek. Práve na tejto výstave bolo veľa letiacich vtákov, takzvaných „letoviek“ , nad ktorými preparátor uvažoval už dlhšiu dobu, ale až nedávno prišiel na spôsob, ako ich uchytiť tak, aby vyzerali autenticky. Výstavu Králi oblohy môžu návštevníci momentálne vidieť v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Celkovo najväčším preparátom, s ktorým Fedor Sedilek pracoval, bol jeleň, ktorého preparoval spoločne so Štefanom Porubčanským a je súčasťou zbierok Považského múzea. Najkurióznejším prípadom však bolo exotické zviera. „Z centra voľného času mi raz priniesli kenguru, ale bola vo veľmi zlom stave, tak som z nej už nemohol urobiť dermoplastický preparát, ale zachránil som aspoň lebku. Ale bolo to naozaj nezvyčajné, pretože takú lebku som nikdy predtým nevidel,“ opisuje preparátor.
Fedor Sedilek aktuálne pracuje na preparátoch uhynutého žeriava popolavého, medveďa a vlka usmrtených pri automobilových nehodách a mláďati medveďa, ktoré zabil dospelý jedinec. Na celý rozhovor s preparátorom Považského múzea sa môžete tešiť v budúcom vydaní elektronického časopisu Múza.
Text: Magdaléna Lacková
Foto: Jaromír Fašianok a archív Považského múzea