Vápencovo-dolomitové bralo, na ktorom je postavený hrad Strečno, je atraktívne nielen dramatickým vzhľadom, ale aj svojou špecifickou flórou. Nehostinné skalné prostredie sa stalo útočiskom svetlomilných rastlín, ktoré by v zapojenom lese neprežili. Marcový vietor už začiatkom jari hojdá namodralými kláskami kvitnúcej teplomilnej ostrevky vápnomilnej s pevnými stálozelenými trsmi úzkych listov. V apríli sa bralo aj štrbiny múrov hradu pokryjú strapcami sýtožltých kvetov taričníku skalného. Máj je zas typický intenzívnou vôňou pôvabne rozstrapatených bielych kvetov klinčeka včasného, ktorý sa vyskytuje len v horách Západných Karpát a pre svoju vzácnosť je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska. Od jari do jesene tu rastú v skalných štrbinách filigránsky zdobené ružice listov drobnej, ale výraznej paprade sleziníku červeného.
Poznáte príbeh arábkovky piesočnej? Je to drobná a nenáročná rastlinka a predsa urobila „dieru“ do európskej vedy.
Arábkovky zo strečnianskeho brala sú zaujímavé tým, že už v roku 1970 si ich botanik Josef Měsíček vybral do svojho výskumu genetických informácií rastlinného rodu Arabidopsis. Odvtedy sa lokalita tohto hradného brala objavuje vo viacerých vedeckých prácach o dedičnosti rastlín, najnovšie v práci vedcov z Harvardskej univerzity o polyploidizácii arábkovky piesočnej z roku 2015.
Vedecké okienko: Čo je to polyploidizácia?
Tento biologický proces uplatňujúci sa v dedičnosti súvisí so schopnosťou rastlín prispôsobovať sa novým podmienkam a rozširovať sa tým na nové stanovištia, prípadne vytvárať nové druhy. Polyploidizácia predstavuje genómovú mutáciu. Arábkovky piesočné zo strečnianskeho brala sú diploidné, ale úzko súvisia so širšie rozšírenými tetraploidnými populáciami rovnakého druhu, ktoré sa z nich vyvinuli a sú bežne rozšírené napríklad aj v koľajiskách železníc po celej Európe. Diploidy majú zdvojený genóm t. j. objem genetických informácií/počet chromozómov v bunke, tetraploidy štvornásobný v porovnaní s originálom.
Zdroje informácií:
Slaná, A. 2015. Hradné bralo v Strečne. MÚZA – elektronický časopis Považského múzea. Ročník 3, číslo 2. pp. 10 – 11. Dostupné: https://pmza.sk/muza2-2015-1/muza2-2015-1.html
Brian Arnold, Sang-Tae Kim, Kirsten Bomblies. Single Geographic Origin of a Widespread Autotetraploid Arabidopsis arenosa L. Followed by Interploidy Admixture. Molecular Biology and Evolution, Volume 32, Issue 6, June 2015, Pages 1382–1395, https://doi.org/10.1093/molbev/msv089
Měsíček, J. Chromosome Counts in Cardaminopsis arenosa Agg. ( Cruciferae). Chromozomove počty v komplexu Cardaminopsis arenosa (Cruciferae). PRESLIA (PRAHA) 42: 225–248. 1970. https://www.preslia.cz/archive/Preslia_42_1970_225-248.pdf