Zoologická sekcia Považského múzea v Žiline pri svojom základnom výskume v posledných rokoch úzko spolupracuje s archeológmi nášho múzea pri determinácii kostrových zvyškov stavovcov (Vertebrata), ktoré boli objavené pri kopaní sond na rôznych archeologických náleziskách severozápadného Slovenska. Okrem pozorovania behaviorálnych (etologických) prejavov, sledovania vplyvu ekologických faktorov a monitorovania výskytu stavovcov vo voľnej prírode, je dôležitou súčasťou výskumu stavovcov v múzeu aj štúdium morfológie a anatómie kostrových zvyškov rôznych druhov stavovcov, ktoré nachádzame počas terénnych výskumov, alebo ktoré sa na pôdu múzea dostanú ako zaujímavé nálezy z archeologických vykopávok. Takto sme už takmer pred desaťročím analyzovali rozsiahlu vzorku osteologického (kostrového) materiálu z kuchynských odpadových jám našich predkov zo slovanského obdobia, z náleziska ležiaceho neďaleko obce Beluša (okres Púchov). V súčasnosti laboratórne spracovávame rozsiahly materiál z archeologického náleziska v polohe Skalka pri Rajeckých Tepliciach, ktorý pochádza z doby rímskej. Determinácia, morfometria a mikroskopické skúmanie stôp po nástrojoch používaných našimi predkami pri spracovávaní živočíšnej potravy, prinášajú cenné poznatky nielen o zložení ich potravy a stravovacích návykoch, ale nepriamo aj o okolnostiach, za akých zvieratá boli konzumované, alebo akým spôsobom a za akým účelom boli usmrcované. Nepriamo prinášajú aj dôkazy o druhovej diverzite voľne žijúcich zvierat v dobe rímskej na území severozápadného Slovenska a vzťahoch medzi človekom a v tej dobe domestikovanými zvieratami. V potrave vtedajších ľudí prevládali zdomácnené formy párnokopytníkov ako ovce, kozy, z vtákov husi. Súčasťou potravy vtedajších obyvateľov tejto časti Slovenska bývali tiež netradične psy domáce. Aj kone, ktoré sa zranili v boji, alebo zostarli a nevládali plniť požiadavky svojich pánov, poslúžili nakoniec ako potrava. Voľne žijúce stavovce vo vzorke reprezentovala najmä jelenia a srnčia zver.

proximálna časť metakarpu jeleňa lesného

fragment parohu jeleňa lesného

Biologická zooarcheológia, ako sa dnes nazýva vedný odbor združujúci poznatky zoológie, morfológie, anatómie, tafonómie a archeológie, má v súčasnosti pevné miesto v interdisciplinárnom výskume, ktorý už dlhé roky prebieha v Považskom múzeu. Hľadá odpovede na mnohé vzrušujúce otázky, odhaľuje súvislosti ukryté pod hrubými nánosmi času a umožňuje na základe získaných údajov verifikovať hypotézy, ktoré sa snažia rekonštruovať koevolúciu ľudskej spoločnosti a prírodných ekosystémov paleolitu, cez pleistocén až po holocén, kedy sme sa objavili už my, anatomicky moderní ľudia. 

Text a foto: Ladislav Hlôška

Facebooktwittergoogle_plusmail