Projekty
O projekte
Názov projektu: Remeslá a priemysel v múzeu
Kód projektu: 304021CJM8
Žiadateľ: Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina, IČ: 36145173
Hlavný cezhraničný partner projektu: Muzeum Beskyd Frýdek-Místek, příspěvková organizace, Hluboká 66, 738 01 Frýdek-Místek, IČ: 00095630
Cieľom projektu je propagácia a zatraktívnenie cezhraničného územia vytvorením uceleného produktu zameraného na prepojenie remesla a priemyslu na spoločnom území. Výstupy projektu budú lákadlom pre návštevníkov a priaznivcov hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho zachovania pre budúce generácie. Súčasťou projektu je obnova vnútorných priestorov dvoch významných kultúrnych pamiatok pohraničia: podkrovie Budatínskeho hradu a paláca hradu Hukvaldy a propagácia remesiel a textilného priemyslu všetkým vekovým kategóriám prostredníctvom spojenia moderných technológií a tradičného umenia na živých podujatiach a v online priestore.
- Celková výška oprávnených výdajov: 678 158,20 €
- Financované z EFRR: 576 434,46 € (85 %)
- Financované zo štátneho rozpočtu (VP): 41 391,86 € (6,10%)
- Financované zo štátneho rozpočtu (HCP): 13211,97 (1,95%)
- Financované zo zdrojov ŽSK: 47 119,91 € (6,95%)
Workshop k informačnej platforme o dejinách remesiel a priemyslu
Prvým spoločným podujatím v rámci projektu bolo stretnutie odborných pracovníkov Považského múzea a Múzea Beskyd Frýdek-Místek realizované 11. 10. 2023 v podkroví Budatínskeho hradu. Účastníci si na ňom vymenili informácie o využívaní digitálnych prístupov a metód vo svojej múzeálnej praxi. Hlavná časť podujatia bola zameraná na informačnú platformu, ktorá ako stály výstup z projektu má za cieľ prezentovať dejiny remesiel a priemyslu v cezhraničnom priestore Beskýd. Táto platforma bude umiestnená na webových stránkach Považského múzea a Múzea Beskyd Frýdek-Místek. Návštevníci si budú môcť na nej pozrieť rôzne zdigitalizované zbierkové predmety, alebo videá približujúce vybrané remeslá a priemysel, ktoré tvoria súčasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva cezhraničného regiónu. Zamestnanci Považského múzea na stretnutí informovali o zdigitalizovaných predmetoch zo svojho zbierkového fondu pomocou zakúpeného IKT vybavenia, ktoré bude slúžiť na digitalizáciu predmetov aj po skončení projektu. Zároveň prebehla diskusia o finálnej podobe informačnej platformy. Obaja partneri sa zhodli, že v prvej fáze zverejnia multimediálny obsah k textilnej výrobe, pričom postupne budú na tejto platforme pribúdať informácie aj o ďalších remeslách a priemysle, ktoré sú charakteristické pre cezhraničné územie Beskýd.
Slávnostné otvorenie renesančného paláca hradu Hukvaldy
Druhé spoločné stretnutie sa konalo 14. 10. 2023 na hrade Hukvaldy. V rámci neho sa verejnosti sprístupnil renesančný palác hradu Hukvaldy zo 16. storočia, ktorý sa zrekonštruoval vďaka projektu cezhraničnej spolupráce. Návštevník si zároveň v revitalizovanom objekte mohol pozrieť aj výstavu, ktorá predstavovala archeologické nálezy z hradu a jeho okolia a cirkevné rúcha, pochádzajúce zo zbierkového fondu nielen Múzea Beskyd Frýdek-Místek, ale aj Považského múzea. Sprievodné akcie zahŕňali napríklad aj ukážky rôznych remesiel. V rámci nich prezentoval techniky drotárskeho remesla slovenský drotár Miroslav Kalman. Dejiny drotárskeho remesla na Považí a aktivity Považského múzea, ktoré majú za cieľ zachovať drotárske remeslo a šíriť povedomie o jeho dejinách, priblížila historička Mgr. Katarína Hallonová z Považského múzea.
Slávnostné otvorenie podkrovia Budatínskeho hradu a sprievodné akcie zamerané na textilnú výrobu a jej spoločenský dopad
Dňa 28. 10. 2023 bolo slávnostne sprístupnené podkrovie Budatínskeho hradu, ktoré sa zrekonštruovalo vďaka projektu cezhraničnej spolupráce. Sprievodné akcie boli zamerané na textilnú výrobu a jej dopad na spoločnosť. Preto si návštevník mohol vypočuť prednášku o spracovaní vlny na Slovensku od Ľ. N. Kováčikovej a A. Niňajovej zo združenia Naša Vlna, prednášku o vplyve priemyselnej revolúcie na módu od etnologičky Slovenského národného múzea Evy Hasalovej, prednášku o žilinskej textilnej fabrike od historičky Zuzany Kudzbelovej a prednášku o začiatkoch priemyselnej textilnej výrobe vo Frýdku-Místek od historika Petra Juřáka. Návštevníci si na podujatí mohli vyskúšať aj česanie vlny a pradenie na vretienku pod vedením lektoriek už spomenutej p. Kováčikovej a Niňajovej alebo tkanie na malých krosnách pod vedením lektoriek etnologičky Adriany Bárdyovej a Dominiky Hlobíkovej. Podujatie doplnilo hudobné vystúpenie Ondro a kamaráti a divadelné predstavenia v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA.
Prvá nedeľa v podkroví Budatínskeho hradu zameraná na textilnú výrobu
Posledné podujatie v rámci projektu sa uskutočnilo 29. 10. 2023 v zrekonštruovanom podkroví Budatínskeho hradu a prinieslo opäť bohatý program na prezentáciu textilnej výroby v cezhraničnom priestore. Návštevníci sa dozvedeli o spracovaní ľanu a výrobe plátna od Zuzany Kovalčíkovej z Leštín, pričom si mohli vyskúšať aj mlátenie ľanu. O dejinách modrotlače rozprával Peter Trnka. Pod jeho vedením si bolo možné vyrobiť šatku z modrotlače. Návštevníci si vyrobili aj rôzne ozdoby na workshope plstenia pod vedením lektoriek A. Bárdyovej a D. Hlobíkovej alebo si odniesli vyzdobené tričká či plátenné tašky z workshopu múzejnej pedagogičky Tatiany Kubáňovej. Aktivity na podujatí dopĺňal hudobný sprievod v podaní harfistky Anety Jakubcovej. Divadlo zo šuflíka pripravilo divadelné vystúpenie pre deti.
Výstava predmetov o textilnej výrobe na pohraničnom území
Na podujatiach si mohli návštevníci v podkroví Budatínskeho hradu pozrieť aj rôzne zaujímavé zbierkové predmety Považského múzea a Múzea Beskýd vo Frýdku-Místku, zachytávajúce textilnú výrobu v cezhraničnom priestore. Išlo napríklad o nástroje používané na spracovanie ľanu alebo ovčieho rúcha, pradenie. Z priemyselnej textilnej produkcie bola vystavená zbierka fotografií z výstavby žilinskej textilnej fabriky v roku 1890, alebo vzorkovnice textílií z fabrík vo Frýdku-Místku.
- Zdroj financovania: Európsky fond regionálneho rozvoja, Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013
- Prioritná os: 3. : Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)
- Výška nenávratného finančného príspevku: 58 820 €
- Dátum schválenia žiadosti : 24.septembra 2009
1. Hlavné ciele projektu
Projekt slúži na podporu cezhraničnej spolupráce medzi Považským múzeom v Žiline a jeho partnerom – obec Ślemień (Sliezske vojvodstvo), na spoločné stretávanie sa dvoch slovanských národov, nakoľko doterajšia spolupráca v rámci výmenných kultúrno-výchovných aktivít nebola dostačujúca. Na tento projekt nadväzuje ďalší pripravovaný veľký projekt s obcou Ślemień v Programe cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika (Stredoveká dedina), čím je zaistená ďalšia udržateľnosť vzájomného stretávania sa a nadväzovania kontaktov. Medzinárodné kultúrne a umelecké podujatia tvoria podstatný rozmer cezhraničnej spolupráce. Festivaly,súťaže,výstavy a folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi komunitami a samosprávami Poľskej a Slovenskej republiky. .2. Implementačné aktivity projektu
Kultúrno-výchovnými aktivitami sa rozumie výmena účinkujúcich, organizovanie poľsko-slovenských dní (hudobné a folklórne skupiny, zvykoslovie, predstavenie šermiarskych a sokoliarskych skupín, výmena výstav, zapojenie sa mladej generácie do spoznávania histórie). Aktivity, ako Hradná škola pre základné školy z Poľska a Slovenska dáva možnosť spoznať život na stredovekom hrade cez vystúpenia sokoliarov a šermiarov, nadviazať medzi mladou generáciou nové priateľstvá, spoznávať mentality a podobnú lingvistiku našich jazykov. V rámci slovensko-poľského víkendu na hrade Strečno je plánovaná nočná prehliadka hradu. Z tohto dôvodu je nutná rekonštrukcia osvetlenia, čím bude vytvorené ešte atraktívnejšie a bezpečnejšie prostredie pre účastníkov projektu a ostatných návštevníkov hradu. Vydaním spoločného informačného materiálu o hrade Strečno a obci Ślemień v poľsko-slovenskom jazyku sa sleduje nový rozmer budúceho partnerstva. Návštevou slovenských detí a ďalších účastníkov projektu v Sliezskom kraji (múzeá, historické pamiatky) sa rozšíri obzor o živote poľského partnera s cieľom stotožnenia sa s kultúrou a a jeho prostredím. .3. Cieľová skupina projektu
Projekt má pozitívny dopad na cieľové skupiny, ktorými sú účastníci plánovaných aktivít, deti základných škôl zo Slovenska a Poľska. Snahou projektu je čo najširšej komunite ponúknuť možnosti stretávani sa oboch národov či je to cez dospelých alebo mladú generáciu.
4. Časový harmonogram projektu
4. -5. jún 2010 Slovensko-poľský víkend Nočná prehliadka hradu Strečno spojená s kultúrnym programom a stredovekou večerou. Návšteva Objektov ľudovej architektúry v Čičmanoch.
.
.
23. jún 2010
Hradná škola na hrade Strečno
Považské múzeum každoročne organizuje pre základné školy na hrade Strečno edukačný program pod názvom Hradná škola. Pre účastníkov poznávacieho zájazdu detí základnej školy z obce Ślemień a obce Strečno bude zrealizovaná medzinárodná hradná škola. Náplňou Hradnej školy je aktívne vstupovať do edukačného programu. Sprístupnenie malej archeologickej lokality, kde deti budú mať možnosť hľadať archeologické nálezy, spoznať históriu hrnčiarskeho a drotárskeho remesla.. Odborní pracovníci pripravia zaujímavé témy zo života v časoch dávno minulých. Stredovekú atmosféru hradu priblížia šermiari, sokoliari. Na záver dňa je pripravené prekvapenie – vypustenie balónikov s kartičkou s uvedením spätnej adresy. Týmto tiež sledujeme nadviazanie nových kontaktov, nakoľko u nás nie je more, aby sme cez odkaz vo fľaši poslali správu, my to urobíme cez oblaky.
október 2010
Poľsko-slovenský víkend
Slovenské deti budú spoznávať prostredie svojich kamarátov cez poznávací výlet do Ślemienu a blízkeho okolia. Tak isto účastníci 2-dňového poznávacieho zájazdu V Sliezskom vojvodstve spoznajú Ślemien a okolie, stretnú sa z jeho obyvateľmi, spoznajú folklór, národnú kuchyňu.
december 2010
Vianočné zvykoslovie Sliezskeho vojvodstva.
Počas vianočného obdobia budú účinkovať pre návštevníkov hradu folklórne skupiny zo Strečna a zo Ślemieńu so svojimi zvykmi, gastronómiou, ktoré sú typické pre toto obdobie.
5. Prínos projektu
Napriek tomu, že sa jedná o jednoduchý projekt , cezhraničná spolupráca je prospešná a podnetná pre obe strany. Poľskí partneri spoznajú expozície Považského múzea v Žiline a obce v intraviláne, v ktorých sú expozície. Účastníci poznávacieho zájazdu budú mať možnosť spoznať lokalitu Sliezskeho kraja a obec Ślemień. Nezanedbateľným aspektom je zapojenie detí základných škôl oboch strán do projektu cez históriu hradu Strečno – Hradná škola.
Do tohto projektu je zapojená aj obec Strečno, ktorá zabezpečí kultúrne zložky,v nej existujúce. A to detský folklórny súbor Hájovček a dychovú hudbu. Hudobné zoskupenie – Flatus Vocis taktiež pochádza z obce Strečno. Spolupráca bude pokračovať aj po ukončení projektu organizovaním výstav – partner prejavil záujem o výstavu s drotárskou tématikou.
- Zdroj financovania: Európsky fond regionálneho rozvoja, Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013
- Prioritná os: 3. : Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)
- Výška nenávratného finančného príspevku: 49 997 eur
1. Hlavné ciele projektu
Projekt slúži na cezhraničnú spoluprácu medzi Považským múzeom v Žiline a partnerom Nadáciou Kamojówka, stretávanie sa dvoch slovanských národov. Spolupráca je o to zaujímavejšia, že sa jedná o spoluprácu múzea a nadácie. Hlavným cieľom je zvýšenie a rozšírenie atraktívnosti obidvoch kultúrnych inštitúcií a celkovo regiónu a vytvoriť stabilný základ na dôvernú dlhoročnú spoluprácu v cezhraničnom regióne. Obidvaja partneri majú vytvorený v projekte priestor na spoločné stretnutia, výmenu svojich osobitných kultúrnych vlastností a zaujímavostí v praktickej forme. Prezentáciou tradičných stredovekých remesiel a ukážky stredovekej bitky je návštevník účastníkom živej formy histórie.2. Implementačné aktivity projektu
Vzájomná výmena účinkujúcich a remeselníkov rieši vytváranie nových kontaktov, verejnosť bude mať možnosť lepšie spoznať naturel partnera prostredníctvom spoločných aktivít. Ukážkou remesiel cezhraničného partnera budú návštevníci konfrontovaní s tým, čo poznajú so svojho bezprostredného okolia s tým, čo im cez prezentovanie remesiel ponúkneme. Návštevou partnera účastníci môžu spoznať prostredie partnera, iné múzeá a ich možnosti fungovania a prezentovania smerom k návštevníkom v cezhraničnej oblasti. Organizovaním spoločných výstav a kultúrno-spoločenských aktivít, historickej bitky a spoločnými návštevami sa odbúra jazyková bariéra a tým sa upevní spoločná komunikácia a vzájomné porozumenie. Nemenej zaujímavým prvkom v pripravovaných aktivitách je prezentácia slovenských špecialít u partnera, spoločné posedenie s kultúrnym programom pri vernisáži výstavy. Pri organizovaní dní remesiel na hrade Strečno budú spoločne poľskí a slovenskí remeselníci predvádzať ukážky postupov stredovekých remesiel a výstupom projektu bude vydanie publikácie o stredovekých remeslách a ich vplyve na súčasné remeslá. V rámci investičných nákladov budú vybudované drevené prístrešky potrebné na prezentáciu remesiel a jeden mobilný prístrešok.3. Cieľová skupina projektu
Cieľovou skupinou cezhraničnej spolupráce sú účastníci plánovaných aktivít zo Slovenska a Poľska. Snahou projektu je čo najširšej komunite ponúknuť možnosť stretnutia sa oboch národov či je to cez dospelých, alebo mladú generáciu. Cieľovou skupinou sú samozrejme aj návštevníci hradu Strečno.4. Časový harmonogram projektu
november – máj 2013 Vybudovanie drevených prístreškov na hrade Strečno jún 2013 Stredoveký deň v Suszci, výstava a prezentácia slovenských špecialít jún 2013 Dvojdňový poznávací výlet k partnerovi júl 2013 Vydanie publikácie o stredovekých remeslách september 2013 Dni remesiel na hrade Strečno5. Prínos projektu/cezhraničný dopad
Slovenskí účastníci poznávacieho výletu budú mať možnosť spoznať lokalitu partnera. Spoločným organizovaním aktivít uvedených v projekte je vytvorený vzájomný komunikačný kanál. Riešia sa organizačné záležitosti naplnenia projektu, problémy vzniknuté počas realizácie. Nadviazané vzájomné vzťahy medzi Považským múzeom v Žiline a Nadáciou Kamojówka sú dôležitým prvkom pri výmene skúseností ale aj realizácii ďalších spoločných projektov – výmena výstav, odborné konzultácie, atď.
- Zdroj financovania: Fond mikroprojektov – Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013
- Celkové oprávnené výdavky mikroprojektu : 23 530 €
- Požadovaná výška FP z ERDF: 20 000 €
- Partneri projektu – Považské múzeum v Žiline, Fond Janáčkovy Hukvaldy o.s.
máj 2011
Československý deň na hrade Hukvaldy
Český partner bude hostiť a prezentovať slovenské tradície a slovenskú gastronómiu. Predstavia sa slovenskí umelci s ukážkami dobových sentencií života stredovekej šľachty.
júl – august 2011
Výstava o hrade Strečno na hrade Hukvaldy
Exponáty Považského múzea v Žiline predstaví hrad Hukvaldy svojim návštevníkom počas letnej sezóny. Návštevník českého hradu tak dostane ucelenú informáciu o hrade Strečno, ktorý sa nachádza blízko hraníc.
Hukvaldy
september 2011
Výmenné stretnutie partnerov projektu
Pracovné stretnutia v kontexte projektu budú v septembri 2011 zavŕšené exkurziou slovenského partnera projektu na hrade Hukvaldy.
september 2011
Československý gastronomický deň na hrade Strečno
V súvislosti s Medzinárodným dňom cestovného ruchu bude na hrade Strečno predstavený český partner s kultúrnym programom a ochutnávkou regionálnych špecialít.
Tlačová správa.
december 2011
Vianočný výstup na hrad Strečno
Ukážky vianočného zvykoslovia a obyčajov českého partnera na hrade Strečno.
Tlačová správa
Záverečným výstupom projektu bude vydanie spoločnej publikácie o hrade Strečno a hrade Hukvaldy
4. Prínos projektu
Napriek tomu, že sa jedná o mäkký projekt , cezhraničná spolupráca bude prospešná a podnetná pre obe strany. Keďže podujatia projektu sú koncipované multispektrálne, hlavná turistická sezóna na oboch hradoch bude takto obohatená nielen o tradičné podujatia, ktoré partneri organizujú každoročne. Slovenskí aj českí návštevníci hradu Strečno a Hukvaldy budú mať možnosť práve prostredníctvom tohoto projektu bližšie spoznať a porovnať históriu a špecifiká prihraničných a jazykovo blízkych regiónov.
- Názov projektu : Ślemień a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti
- Kód projektu : WTSL.02.02.00-24-290/10
- Zdroj financovania : Program cezhraničnej spolupráce SR – PL 2007 2007 – 2013
- Opatrenie : 1. Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce
- Celkové oprávnené náklady ( SR strana ) : 583 797,77 EUR
- Výška nenávratného finančného príspevku : 554 607,88 EUR
- Výška spolufinancovania ŽSK : 29 189,59 EUR
- Dátum začatia výstavby : 09/2012
- Dátum ukončenia stavebných prác : 05/2013
Mikroprojekt
„Tradičná ľudová architektúra a spôsob bývania v pamiatkovej rezervácii Čičmany“ PL-SK/ZA/IPP/I/062
- Zdroj financovania: Európsky fond regionálneho rozvoja, Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013
- Prioritná os: 3. : Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)
- Výška nenávratného finančného príspevku: 45 267,60 €
- Celkové oprávnené náklady na projekt 53 256,00 €
- Dátum podpísania zmluvy : 02.02.2010
2. Hlavné ciele projektu
Zatraktívnenie regiónu pre turistov. Vytvorenie atraktívnej expozície, ktorá bude zachovávať tradičné prvky ľudovej architektúry a ponúkne novú voľnočasovú aktivitu pre široké spektrum návštevníkov Čičmian. Úlohou projektu je aj ochrana spoločného kultúrneho dedičstva slovensko – poľského pohraničia. Zlepšenie dokumentácie a zmapovanie jedinečnej architektúry v obci a jej využitie v praxi pre rozvoj turizmu. Akciou výstavného charakteru prezentovať architektúru v Čičmanoch a v Suszcu slovenským aj poľským návštevníkom a spropagovať turisticky atraktívny región Čičmian v Poľsku a naopak poľský región na Slovensku. Výstava by predstavila návštevníkom tradičné architektonické prvky čičmianskeho regiónu a aj regiónu Suszec. Príprava spoločnej publikácie s partnerskou kultúrnou inštitúciou v Suszcu s príspevkami oboznamujúcimi verejnosť o ľudovej kultúre, tradičnej architektúre, jej odlišnostiach a o priebehu projektu na Slovensku aj v Poľsku.3. Implementačné aktivity projektu
.
1. Dôkladná obnova domu č. 42 v Čičmanoch.
Rekonštrukciou zrubového domu, ktorý sa nachádza v pamiatkovej rezervácii chceme prispieť ku ochrane tradičnej ľudovej architektúry a záchrane kultúrneho dedičstva, a tým dosiahnuť jeho zachovanie pre nasledujúce generácie návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj pre častých návštevníkov z Poľskej republiky
2. Vytvorenie atraktívnej a modernej expozície.
Expozícia v Dome č. 42 bola verejnosti sprístupnená v roku 1987. Potreba novej expozície sa po 22. rokoch stala nevyhnutnosťou a vyžaduje si celkovú úpravu, predovšetkým z dôvodu prilákania väčšieho počtu návštevníkov a vytvorenia pútavej expozície ako miesta, ktoré poskytne turistom nové poznatky o ľudovej kultúre, architektúre a tradičnom spôsobe života obyvateľov Čičmian. Pri otvorení expozície využiť tradičný čičmiansky kroj pre lepšiu prezentáciu danej oblasti, kroje využívať aj pri ďalších spoločných kultúrnych podujatiach.
3. Tvorba propagačných a sprievodných materiálov k novej expozícii zameraná na poľských turistov. Vytvorenie sprievodného slova, textov, skladačky a pozvánky v dvojjazyčnej slovensko – poľskej mutácii.
Prostredníctvom propagačných materiálov a odborných textov poskytnúť návštevníkom čo možno najucelenejšie poznatky. Cezhraničnú spoluprácu rozvíjať aj prostredníctvom propagačných materiálov, ktoré budú v slovensko-poľskej mutácii.
4. Vydanie publikácie o ľudovej architektúre a jej odlišnostiach medzi Čičmanmi a okolím Suszcu; taktiež ponúkne informácie o priebehu a realizácii projektu.
Dvojjazyčnou publikáciou o tradičných architektonických technikách prispieť ku zvýšenému záujmu turistov navštíviť regióny zapojené do projektu a rozvíjať tak cezhraničnú spoluprácu.
5. Zorganizovanie výstavy súvisiacej s tradičnou architektúrou oblastí zapojených do projektu a prezentovanie regiónov na slovenskej aj poľskej strane. Výstavné banery prostredníctvom textov a fotodokumentácie ponúknu návštevníkom informácie o tradičnom živote a priblížia jedinečné architektonické prvky daných oblastí.
4. Cieľová skupina projektu
Atraktívna expozícia, ktorá bude zachovávať tradičné prvky pritiahne záujem mladých ľudí, zvýši ich povedomie o kultúrnom dedičstve regiónu. Expozícia bude lákavá z dôvodu zachovania tradičného zariadenia domácnosti a naištalovania dobového ľudového zariadenia, ktoré pochádza zo zbierok múzea. Odborná verejnosť na slovenskej aj poľskej strane získa základné odborné informácie o architektúre a ľudovej kultúre, ktoré budú dostupné priamo v expozícii, vydanie publikácie poskytne priestor pre získanie informácií o výsledkoch výskumu. Turistom expozícia ponúkne informácie o histórii, ľudovej kultúre a tradičnom bývaní, z ktorých si návštevník môže vybrať podľa svojho záujmu. Pre poľských turistov bude expozícia prístupná v poľskom jazyku. Zvýši sa informovanosť poľskej verejnosti a možnosť naďalej rozvíjať spoluprácu s poľským partnerom v Suszcu.5. Časový harmonogram projektu
1. mesiac 1-2-3-4-5-6( september 2010-február 2011): Obnova – rekonštrukcia domu č. 42 v Čičmanoch. Príprava atraktívnej, modernej expozície, 2. mesiac 7-8 ( marec 2011-apríl 2011) : Realizácia atraktívnej, modernej expozície, 3. mesiac 9( máj 2011): Tvorba propagačných materiálov, 4. mesiac 10 ( jún 2011) : Príprava a realizácia odbornej publikácie, 5. mesiac 11- 12 ( júl 2011 –august 2011): Príprava a realizácia výstavy venovanej tradičnej architektúre. Poznámka: So súhlasom centrálnej koordinačnej jednotky boli aktivity 1 a 2 predĺžené do mája 2011 a aktivita 5 presunutá na jún a júl 2011.6. Prínos projektu
Čičmany sú významným turistickým miestom v Strážovských vrchoch, ktoré je vo veľkej miere navštevované poľskými turistami. Realizácia projektu prinesie zlepšenie ponuky pre turistický ruch, osobitne pre poľských turistov. Prispeje k zmapovaniu danej problematiky na slovensko – poľskom pomedzí a k lepšiemu poznaniu kultúry tejto oblasti pre obyvateľov susedných regiónov. Tradičná čičmianska architektúra s ornamentálnou výzdobou je v obci zachovaná dodnes. Realizácia projektu výrazne pomôže k ochrane a zachovaniu spoločného kultúrneho dedičstva a k zvýšeniu spoločného kultúrneho povedomia jeho obyvateľov. Vo veľkej miere sa rozšíri ponuka voľnočasových aktivít turistického ruchu, ktoré sú veľmi obľúbené aj medzi poľskými turistami. Dlhodobým prínosom je aj možný dopad realizácie projektu v oblasti zamestnanosti v cestovnom ruchu aj na poľskej strane. Realizáciou projektu sa zároveň rozvinie cezhraničná spolupráca partnerských inštitúcií v oblasti výmeny odborných informácií. Spoločnou výstavou prezentujúcou kultúru Čičmian v Suszcu a naopak kultúru Suszca v Čičmanoch sa zvýši informovanosť obyvateľov a návštevníkov daných partnerských obcí o tradičnej kultúre a zvýši sa počet zahraničných návštevníkov, ktorí môžu využiť aj bohatý prírodný potenciál partnerských obcí. Fotogaléria k projektu: Obnova domu č. 42 Vernisáž slovenskej výstavy Ľudová architektúra Čičmian v Suszci a v Čičmanoch Vernisáž poľskej výstavy Zabudnuté stavebné konštrukcie v Čičmanoch a podujatie pre detiKrátky popis projektu
Rozvoj potenciálu kultúrneho turizmu v regionálnych a mestkých oblastiach, založených na bežných transnacionálnych prístupoch a pilotných demonštrácii na ochranu kultúrneho dedičstva, propagácia Kultúrnych pamiatok pre zatraktívnenenie kultúrneho turizmu, publicita a šírenie kultúrnych aktivít. Špeciálne akcie: Identifikácia a odhad kultúrneho dedičstva, ochrana a rekonštrukcia kultúrneho dedičstva, rozvoj a realizácia propagácie miestnych marketingových stratégií, príprava strategického priestrorového plánu pre rozvoj a propagáciu kultúrneho turizmu, založenie a prevádzkovanie Návštevníckych informačných centier, zviditeľnenie a vyznačenie kultúrneho dedičstva a jeho atrakcií, výmena skúseností a vytvorenie organizačnej siete, rozvoj a aplikácia na bežných metódach, účast na výstavách CR, tlačové a mediálne konferencie, šírenie kultúrnych myšlienok, publicita a legalizácia vo forme pravidelnej tímovej práce a pozorovaniach.
Z projektu CHIRON (PROJECT PART – FINANCED BY THE EUROPEAN UNION) sú hradené stránky http://www.tinkersmuseum.eu a https://pmza.sk.zilina.net.
.
Partneri
-
Municipal Enterprise for Projects, Planning and Development of Municipality of Agria, Agria, Greece,
-
Local Government of Szentgotthard, Szentgotthard, Hungary Self-Governing Association for the Regional Development of Szentgotthárd, Hungary,
-
Považské múzeum v Žiline, Žilina, Slovensko,
-
Agencja Rozwoju Regionalnego S.A., Bielsko-Biala, Poland Association “Tourism, Enterprise and Local Development Centre” in Bielsko-Biala, Bielsko-Biala, Poland,
-
DKm-Consulting GmbH, Sassnitz, Germany,
-
Bulgarian Association of Tourism Development Funds, Sofia, Bulgaria,
-
Carpathian Tourist Board, Ivano-Frankivsk, Ukraine. .
Internetová stránka projektu
Žilinský samosprávny kraj
Názov projektu: BUDATÍN – STRUMIEN: REVITALIZÁCIA A ROZVOJ KULTÚRNEHO DEDIČSTVA
Základná charakteristika
- Zdroj financovania: Operačný program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika
- Prioritná os: 2. Socioekonomický rozvoj
- Opatrenie: 2.1. Rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti turizmu
- Výška nenávratného finančného príspevku: 696 934,16 €
- Dátum schválenia žiadosti o NFP: 28. 5. 2009
Projekt si kladie najvyššie ciele pri udržiavaní kultúrneho a prírodného dedičstva v inovovanej podobe. Uskutočnené aktivity budú zamerané na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva. Okrem investičných aktivít (stavebnej časti vrátane vybavenia) zahŕňa aj komplexné riešenie kultúrnych výmenných aktivít cezhraničnej spolupráce. Tie majú prilákať návštevníkov do priestorov zámockého parku a novovybudovanej galérie. Medzinárodné kultúrne a umelecké podujatia tvoria podstatný rozmer cezhraničnej spolupráce. Festivaly, súťaže, výstavy a folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi komunitami a samosprávami Poľskej a Slovenskej republiky.
Objektami projektu sú zámocký park pri Budatínskom hradu, ktorý je súčasťou Národnej kultúrnej pamiatky Hrad s areálom, vedenej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja (ďalej ŽSK), správcom objektu je Považské múzeum (organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) v zmysle platnej národnej legislatívy a najcennejšia a najstaršia kultúrna pamiatka Tešínskeho okresu, Radnica Gminy Strumień, vo vlastníctve Mestského úradu v Strumieni.
Projekt prispeje k rozvoju poľsko-slovenskej partnerskej spolupráce v rámci zlepšenia podmienok cezhraničnej infraštruktúry v priestorovej integrácii, lepšej dostupnosti a atraktivite pre obyvateľov a návštevníkov, k podpore cezhraničnej spolupráce pre trvalo udržateľný ekologický a kultúrny rozvoj prihraničného územia. Cieľmi projektu sú sociálna súdržnosť a zabezpečenie dobrých vzťahov, starostlivosť o zachovanie prírody a jej biodiverzity, taktiež ochrana kultúrnych pamiatok s dôrazom na ich udržateľnosť a zvýšenie osvety.
Predmetom investície radnice v Strumieni je rozobratie zadnej časti budovy a verejných toaliet. Ďalej sa uskutoční adaptácia priestorov umiestnených v suteréne stavby na prevádzkovanie galérie (aj so zariadením), s úžitkovou plochou 137,2 m, obhospodorovanou plochou s rozlohou 522 m2 a organizovanie spoločenských kultúrnych aktivít.
Projekt má pozitívny dopad na cieľové skupiny, ktorými sú obyvatelia dotknutého prihraničného regiónu, domáci a zahraniční návštevníci, neprofesionálni umelci a predstavitelia ľudových remesiel, amatérske detské tanečné a hudobné skupiny, obyvatelia Žilinského kraja a Gminy Strumień, personál vedúceho a projektového partnera.
Hlavným zámerom realizácie projektu je využívanie regionálnej identity tradícií a histórie na propagáciu regiónu a zachovanie nadobudnutého národného kultúrneho a prírodného dedičstva pre budúce generácie a obohatenie poľsko-slovenského kalendária.
Predstavenie projektu
Park pri Budatínskom hrade sa posledných 15 rokov neudržiaval podľa jeho potrieb. Mnohé dreviny sú v zlom zdravotnom stave, nosné konáre, do značnej miery preschnuté, padajú na priľahlé komunikácie. V minulosti došlo aj k samovoľným pádom niektorých stromov.
Projekt jeho celkovej revitalizácie a záchrany bol naplánovaný už dávno, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa nemohol uskutočniť.
Považské múzeum v Žiline v rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013 získalo v roku 2009 finančné zdroje na realizáciu plánovaných aktivít súvisiacich so záchranou parku. Žiadateľom a vedúcim partnerom v tomto projekte je Žilinský samosprávny kraj. Partnerom je poľské mesto Strumień.
Ide o investíciu spojenú so všetkými rekonštrukčnými prácami a obnovou parku, ktorej cieľom je vytvoriť komplex aktívnej oddychovo-relaxačnej zóny priestor niekdajšieho korza), plniacu nielen funkciu centra kultúrneho vyžitia pre občanov mesta, miesta výchovno-vzdelávacích podujatí pre deti a mládež, ale najmä ucelený verejný zelený priestor.
Revitalizáciu parku je vnímaná ako jedna z mnohých aktivít smerujúcich ku kompletnej revitalizácii Národnej kultúrnej pamiatky Budatínsky hrad s areálom. Prvou bolo osvetlenie Budatínskeho hradu, ďalšou je už spomínaná revitalizácia parku. V procese schvaľovania je aj projekt rekonštrukcie veže a striech Budatínskeho hradu v rámci Regionálneho operačného programu. Považské múzeum v Žiline naďalej vyhľadáva ďalšie možnosti získania finančných prostriedkov na celkovú rekonštrukciu objektu.
.
Časový harmonogram projektu
December 2009
– dendrologický prieskum, ktorého cieľom je analýza súčasného stavu predmetného porastu drevín. Zároveň navrhuje postupy a konkrétne kroky zásahov postupnej rekonštrukcie porastu. Dendrologický prieskum je v súlade s požiadavkami všetkých zainteresovaných strán (Krajský pamiatkový úrad v Žiline, Odbor stavebný a životného prostredia Mesta Žilina, Správa Národného Parku Malá Fatra, neziskové občianske združenia).
Začiatok roka 2010
– opílenie konárov, vypílenie odumretých stromov a všetkých náletových drevín, odstránenie krovín, porastov, výsadba nových drevín. Všetky spomínané práce budú akceptovať dĺžku vegetačného obdobia drevín a rastlín a zároveň budú vykonané v súčinnosti so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý určuje bližšie podmienky.
Jar 2010
– po ukončení prác súvisiacich s vegetáciou v parku bude nasledovať rekonštrukcia existujúcich chodníkov a ich spevnenie, osadenie lavičiek, odpadových nádob, informačných tabúľ, inštalácia LED osvetlenia, ozvučenia o výkone do 1 kW, inštalácia prenosného pódia a stoličiek na realizáciu workshopow a kultúrnych aktivít, zakúpenie multifunkčného zariadenia na letnú a zimnú údržbu, aby bola zabezpečená starostlivosť novovybudovaného parku na najvyššej úrovni.
Júl 2010
Ukončenie projektu a implementačná etapa projektu.
.
Implementačná etapa projektu
Implementačná etapa zahŕňa spoločné aktivity kultúrneho a historického dedičstva obidvoch partnerov projektu s názvom Budatín – Strumien: Revitalizácia a rozvoj kultúrneho dedičstva. Aktivity konajúce sa v Areáli Budatínskeho hradu.
Workshop Budatín – Strumien – 28.1. 2010
– na ktorom sa predstavia partneri projektu prostredníctvom prezentácií. Vo výstavnej miestnosti Areálu Budatínskeho hradu bude otvorená fotografická výstava poľského partnera.
Rezbársky deň
– 16.-17.júl 2010, cieľom ktorého bude zatraktívnenie parku verejnou galériou sôch.Hudobný deň
– 15. august 2010. Hudobný deň zahŕňa koncerty neprofesionálnej hudobnej tvorby regiónu, ktoré bude mať verejnosť možnosť vidieť po dlhom čase práve v priestoroch vynoveného parku.
Aktivity konajúce sa v Strumieni
– výstava Slovenské drotárstvo – november 2010, – Staromestská jar – 5.-6.jún 2010, – prezentácia tradičných slovenských ľudových remesiel, – workshop Strumien – Budatín – 17.december 2010. .Vyjadrenia odborníkov a zainteresovaných strán
Park z pohľadu zoológa
Park v areáli Budatínskeho hradu predstavuje z pohľadu krajinného ekológa prvok, ktorý v mnohom svojou priestorovou štruktúrou nápadne pripomína interiér lesa. V posledných desaťročiach prešiel fázou samovoľného (sukcesného) vývoja. Živočíštvo, ako dynamicky sa meniaci komponent tohto umelo založeného a neskôr prirodzene sa vyvíjajúceho parku, citlivo reaguje na zmeny prostredia či už sa jedná o prírodné narušenia (disturbancie) alebo o človekom vyvolané (antropogénne) zmeny.
K najlepšie prebádaným živočíšnym skupinám, ktoré sa v parku vyskytujú, patria vtáky (Aves). Prvý profesionálny ornitologický výskum tu prebiehal v rokoch 1992-1993. Výskum a pozorovania ostatných skupín suchozemských (terestrických) stavovcov priebiehal pod taktovkou zoologickej sekcie Považského múzea v Žiline v rokoch 2001-2004. Počas neho bolo preukázané hniezdenie 28 druhov vtákov. Takmer identický počet druhov bol zistený aj počas predchádzajúceho ornitologického výskumu (27 druhov). Okrem druhov spevavcov, bežných v parkovej zeleni v Žiline či jej okolí, tu pravidelne hniezdia tiež niektoré druhy sov, ako napríklad sova lesná či myšiarka ušatá.
Park v areáli Budatínskeho parku čaká v dohľadnej dobe revitalizácia. Odstránené budú najmä náletové dreviny a niektoré staré stromy na hranici svojho dožitia. Verejnosť takéto zásahy do zelene väčšinou vníma negatívne. Treba však poznamenať, že plánovaná postupnosť pri obnove parku bude prebiehať maximálne citlivo, v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody a ďalších doktnutých zložiek . Urbánne prostredie mesta, a park nie je výnimkou, je výsledkom mnoho storočí trvajúcej ľudskej činnosti. Terajší charakter krajiny je preto výslednicou bezprostredného vplyvu hospodárenia človeka v krajine. Pôvodné lesné spoločenstvá, ktoré by bez zásahu človeka boli dominantným ekosystémom, boli postupne nahrádzané sekundárnymi biotopmi s charaktristickými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Citlivejšie druhy sa z človekom po stáročia modifikovanej krajiny postupne vytratili, alebo ich populácie prežívajú v refúgiách veľkoplošných chránených území s vysokým podielom pôvodných, resp. prírode blízkych biotopov. Druhy s vysokou schopnosťou adaptability, ku ktorým vo všeobecnosti patria niektoré stavovce s dokonale rozvinutou centrálnou nervovou sústavou a zložitými prejavmi správania, sa týmto vplyvom prispôsobili, dokonca niektoré v kultúrnej krajine dosahujú aj vyššiu populačnú hustotu.
Dnešná krajina rozčlenená štrukturálnymi prvkami biokoridorov a plôšok so stromovou a krovinovou vegetáciou poskytuje hniezdne a potravné možnosti pre desiatky druhov vtákov. Paradoxne takto narastá heterogenita krajiny a úmerne s ňou aj druhová rozmanitosť druhov, ktoré sa prispôsobili životu v človekom pozmenenej krajine.
Park v areáli Budatínskeho parku po revitalizácii bude prechádzať štádiami tzv. sekundárnej sukcesie, s postupnou výmenou druhov. Aby tieto následné ekologické procesy boli v populáciách živočíchov parku minimálne, plánujeme v parku rozmiestniť hniezde búdky pre dutinové hniezdiče, ktoré by slúžili ako náhrada za prirodzené dutiny, ktoré žiaľ zaniknú po výrube niektorých prestarnutých stromov. Druhy vtákovhniezdiace v krovinách dočasne znížia svoju početnosť i druhovú rozmanitosť. Avšak skupinové výsadby okrasných a plodonosných krov v podraste starých stromov im poskytnú nové možnosti na hniezdenie. Fauna vtákov (ornitocenóza) v parku sa tak po istom období môže stabilizovať a vrátiť sa do stavu pred jeho revitalizáciou.
V Žiline, Budatíne, 7.12.2009 RNDr. Ladislav Hlôška, PhD. – zoológ PM v Žiline .Novodobá história a súčasnosť parku pri Budatínskom hrade
Park na sútoku Váhu a Kysuce spolu s objektom Budatínskeho hradu tvorí významné kultúrno-spoločenské miesto v Žiline. Park bol až do II. svetovej vojny dobre udržiavaný posledným majiteľom Gejzom Čákym. Považské múzeum dostalo do správy Budatínsky hrad spolu s areálom parku niekedy v roku 1954, kedy bolo ustanovené Krajské múzeum v Žiline. Areál hradu i parku bol značne zdevastovaný.
Údržba parku sa nerealizovala minimálne od skončenia vojny. Naopak, rozloha parku sa ďalej značne zmenšila parceláciou po r. 1946 na výstavbu rodinných domov až na dnešnú rozlohu 4,7 ha. V areáli parku boli umiestnené aj sklady miestneho stavebného podniku.
Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia boli prvé pokusy o rekonštrukciu parku, ktorá sa nakoniec nerealizovala. Uskutočnili sa len malé úpravy v južnej časti, kde po menšej úprave trávnika boli vysadené v piatich kruhoch šípové ruže (mal to byť základ pre budúce rosárium). Táto úprava však bola v krátkom období zničená a keďže sa nerealizovala následná údržba územia, tak postupne zanikla úplne. Park a zeleň v ňom exitovali bez väčšej údržby ďalej, nekoordinovane bol využívaný obyvateľmi na oddych. Zeleň v parku bola poškodená aj počas výstavby Vodného diela Žilina, najmä brehové porasty okolo Váhu a Kysuce. Z parku boli priebežne odstráňované suché stromy (lipy a topole) – stromy, ktoré padli vplyvom silného vetra a ťažkého snehu, ale odstránené boli aj lipy na mieste, kde bola postavená nová budova vo východnej časti I. nádvoria. Park sa zahusťoval náletovými drevinami, z ktorých niektoré dorástli až do výšky stromov a mnohé tvorili hustý krovinový podrast. Koncom deväťdesiatych rokov bolo vysadených niekoľko jedincov platanov a zrealizovalo sa aj zviazanie konárov v korune lipy pri vstupe do parku. V tomto období v rámci údržby bola odstránená časť krovinového podrastu a kosil sa trávnatý porast, najmä v bezprostrednom okolí prístupovej cesty do hradu.
Kostru parku v súčasnosti tvoria dreviny, ktoré odolali doterajším nepriaznivým nástrahám a zachovali sa až dodnes. Takmer všetky potrebujú ošetrenie, vzhľadom na ich stav a vek. Z domácich druhov vekom „ odchádzajú“ mohutné jedince topoľov čiernych (i keď sa dožívajú až 300 rokov) s obvodom kmeňa až 555 cm a s výškou 30 m. Tieto patrili k dominantným najmä na brehoch Váhu a Kysuce. Pekné sú niektoré jedince lipy malolistej s obvodom kmeňa u najmohutnejších 435 a 600 cm, s výškou okolo 27 m. Ich vek sa odhaduje na 250 až 300 rokov (lipy sa dožívajú 700-1000 rokov). O niečo mladšie jedince s menšími parametrami tvoria aj lipovú aleju oproti bráne do nádvoria hradu, ktorá pochádza pravdepodobne z polovice 19 stor., kedy došlo k jej obnoveniu. V južnej časti parku sú krásne javory horské, s obvodmi kmeňov 310, 480 a560 cm, s výškou okolo 27 m a s odhadovaným vekom 250 i viac rokov (vek javora sa odhaduje na 600 rokov). V strede a v severnej časti parku sú jedince buka lesného vo forme previsnutej a červenolistej s odhadom veku 150 rokov (buky sa môžu dožiť až 350 rokov). Z cudzokrajných drevín je zastúpený platan javorolistý. Jeho jedince majú obvod kmeňa 390, 460 a 570 cm, výška je okolo 25 m a vek sa odhaduje na 200 až 250 rokov. Z uvedeného možno konštatovať, že mnohé najstaršie jedince stromov sú živými pamätníkmi dejín, boli vysadené práve niekedy v polovici 18. storočia, pri úprave parku, kedy majiteľmi boli Suňogovci. Neskoršie parkové úpravy a dosadby sa realizovali za majiteľov Čákyovcov.
O tom, že park bol v minulosti bohatší na dreviny, nás môžu informovať aj súpisy druhov, ktoré sa realizovali v minulom storočí. Napr. v 60-tych rokoch minulého storočia bolo v parku zaznamenaných takmer 500 kusov stromov a krov.
Dnes je park súčasťou Národnej kultúrnej pamiatky Hrad s areálom, vedenej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 1427/1,2. Vzhľadom na zdravotný stav mnohých drevín, ako aj z dôvodu ich dlhodobého neošetrovania a celkového vzhľadu parku, čaká park revitalizácia a následna rekonštrukcia. Táto zahŕňa výrub nevhodných drevín (zdravotne závadných, plevelových a drevín z náletov) a ošetrenie starých stromov, ktoré zostanú naďalej súčasťou parku.
7.12.2009 Spracovala RNDr. Urbanová Viktória, CSc., botanička PM v Žiline .Stanovisko mestského úradu, odbor stavebný a životného prostredia
Mestský úrad odbor stavebný a životného prostredia v súčasnosti pripravuje vydanie rozhodnutia na výrub drevín č.s. C- 30150- 3/2009 na základe predložených dokladov od žiadateľa, ktorým bol Žilinský samosprávny kraj, ul. Komenského 48, 011 09 Žilina. Ak bude rozhodnutie schválené a podpísané primátorom mesta Žilina, môže žiadateľ začať s revitalizáciou parku Budatím podľa podmienok, ktoré budú dané v tomto rozhodnutí.
Mgr. Mráziková .Správa NP Malá Fatra k uvedenému projektu vydáva toto stanovisko:
Budatínsky hrad, ktorý vznikol v 13. storočí ako strážny vodný hrad, je v súčasnosti sídlom Považského múzea v Žiline. Súčasťou areálu Budatínskeho hradu je park, ktrorý počas niekoľkých desaťročí zanedbanej údržby a starostlivosti stratil charakter pôvodného zámockého parku. Následkom zanedbávanej starostlivosti o porasty a jednotlivé dreviny v parku došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu mnohých drevín a k nepriaznivému vývoju priestorovej štruktúry porastov. V parku sú taktiež zanedbané, resp. chýbajú, komunikácie pre návštevníkov, ktoré by zodpovedali charakteru zámockého parku. Z týchto dôvodov bol navrhnutý projekt revitalizácie parku, ktorého cieľom je celková obnova areálu parku. Projekt zahŕňa obnovu porastov, výruby drevín – vzhľadom na ich zlý zdravotný stav a bezpečnosť (padajúce suché konáre, porušená statika kmeňov) – výsadbu drevín, rekultiváciu plôch trávnikov, vybudovanie chodníkov, osvetlenia a umiestnenie lavičiek.
Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je tento park zaujímavý predovšetkým potvrdeným výskytom a hniezdením mnohých živočíšnych druhov, najmä vtákov, ktoré sú podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonána zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov druhmi národného a európskeho významu (napr. muchár sivý, muchárik bielokrký, žlna sivá). Na stromoch s vhodnými podmienkami pre hniezdenie (veľké staré stromy s dutinami, polodutinami a s veľkými pazuchami konárov), možno predpokladať počas vegetačného obdobia hniezdenie jednotlivých druhov. Čo sa týka samotných drevín, v parku sa síce nenachádzajú jedince vyhlásené za chránené stromy, niektoré zo starších stromov však spĺňajú parametre, na základe ktorých by ich bolo možné za chránenený strom vyhlásiť (lipy, platany).
Správa NP Malá Fatra súhlasí s navrhovaným projektom revitalizácie parku pri dodržaní nasledovných podmienok:– výruby vybratých stromov sa uskutočnia v období vegetačného pokoja, t. j. do 31. 3. 2010, resp. od 1. 10. 2010 do 31. 3. 2011;
– výruby a ošterovanie vybratých stromov budú vykonávať osoby s náležitou odbornou spôsobilosťou pre profesionálnu starostlivosť o stromy, tzv. arboristi, ktrorí sú držiteľmi platného certifikátu ISA – Medzinárodnej organizácie arboristov;
pri výruboch nebudú použité ťažké mechanizmy, aby nedošlo k nadmernému poškodeniu drevín, ktoré ostávajú v podraste;
– v rámci projektu nebude realizovaná v areáli parku výstavba nových objektov, okrem plánovanej výstavby komunikácií (chodníkov) s lavičkami pre návštevníkov;
– po ukončení projektu bude zabezpečená náležitá odborná starostlivosť, ktorou sa bude park systematicky udržiavať .
Ing. Andrej Vidra riaditeľ Správy NP Malá FatraPopis projektu
Hlavný výstup projektu – publikácia Šľachta na Kysuciach a jej susedia
OBSAH ÚVOD Quid tibi nibilitas Budatínsky hrad vo svetle archeologických nálezov PETER BEDNÁR – ZUZANA STANEKOVÁ Budatínsky hrad – komunikačný uzol v minulosti PETER ŠIMKO Kto vlastne bol župan Bohumír, šľachtic z prvej písomnej zmienky (1244) o Kysuciach?ADAM BUCHTA Suňogovci z Jasenice a Budatína ANDREA PARÁČOVÁ Alexander Pongrác − zemianstvo a šľachta na Kysuciach a blízkom okolí BLANKA KRÁLIKOVÁ Rozvoj železničnej dopravy na Kysuciach a jej vplyv na podnikateľské aktivity šľachty v oblasti drevárskeho priemyslu VERONIKA PAUKOVÁ Gejza Čáki – šľachtic v povojnovom Česko-Slovensku MARTIN TURÓCI . Rodokmeň grófa Gejzu Čákiho v zbierkach Považského múzea v Žiline MICHAL JURECKÝ Priznajme sa k slovenskej šľachte DRAHOSLAV MACHALA Uherská šlechta a slezští Piastovci na počátku raného novověku (rodové aliance ve víru politiky a osobní prestiže) RADIM JEŽ Posádka na Jablunkovských na šancích Příspěvek k poznání života v raně novověkém opevnění MARTIN KRŮL Pražmové z Bílkova a barokní náboženské festivity ve Frýdku DAVID PINDUR Slezská nižší šlechta ve službách olomouckého biskupství před Bílou horou Osobní aspirace versus reálné kariérní možnosti na příkladu Valentina Pavlovského JAN AL SAHEB Šlechtici v roli hukvaldských hejtmanůa zástupců vrchnosti a jejich kontakty s městy ve druhé polovině 17. a v 18. století LENKA VAŠUTOVÁ Zoznam prameňov, literatúry a elektronických zdrojov Zoznam použitých skratiek Miestny register Menný register Autori príspevkov Gentry in Kysuce region and its neighbours (Summaries)Názov projektu: „Jánošíkovská tradícia ako jedinečný fenomén spoločného kultúrneho dedičstva na slovensko – poľskom pohraničí“
.
Krátky popis projektu
Projekt si kladie za cieľ na poli ochrany spoločného kultúrneho dedičstva slovensko – poľského pohraničia zmapovať jedinečný kultúrny fenomén zbojníctva s dôrazom na jánošíkovskú tradíciu s možnosťou pre jeho využitie pri rozvoji turizmu v danej oblasti. Projekt je financovaný z európskych štrukturálnych fondov z programu INTERREG IIIA SR – PL (programovacie obdobie 2004 – 2006, priorita: 2 Socio-ekonomický rozvoj, opatrenie: 2.3 Podpora miestnych iniciatív – fond mikroprojektov).
Ďalším cieľom je nadviazanie spolupráce a vytvorenie priestoru na jej rozvoj s partnerskou kultúrnou inštitúciou v poľskom pohraničíí a podpora miestnej aktivity v Terchovej inovačným podujatím. Pre dosiahnutie uvedených cieľov slúžia nasledujúce aktivity: Vytvorenie spoločného slovensko – poľského centra informácií o sledovanom jave na web stránke a jeho propagácia na DVD nosiči,Zorganizovanie výstavy tematicky ohraničenej zbojníckymi a osobitne jánošíkovskými tradíciami na Slovensku u cezhraničného partnera v Bielsko – Białej, Zorganizovanie odbornej konferencie na tému jánošíkovskej tradície v slovensko- poľskom pohraničí v Terchovej s následným vydaním zborníka prednášok z konferencie, konferencia časovo viazaná k miestnemu folklórnemu festivalu ako inovačné sprievodné podujatie.
.
Cieľové skupiny projektuPriamy prospech sa viaže na partnerské inštitúcie – múzeá – nadviazanie spolupráce a vytvorenie priestoru na jej ďalší rozvoj a propagáciu. Odborná verejnosť na oboch stranách cezhraničného regiónu – nové kontakty, priestor na prezentáciu nových poznatkov a ich propagáciu. Laická verejnosť na oboch stranách cezhraničného regiónu so záujmom o danú problematiku, vrátane študujúcej mládeže – získajú rýchly prístup k informáciám o danej problematike zo slovenskej aj poľskej oblasti. Turisti, ktorí navštevujú Terchovú (osobitne poľskí turisti) – rozšírením služieb v muzeálnej expozícii Jánošík a Terchová. Miestna komunita v Terchovej – zatraktívnením programu miestneho festivalu inovačným podujatím.