Homár európsky je rozšírený súvisle od hlbokých fjordov na severozápadnom pobreží severozápadného Nórska po Stredozemné more a vyskytuje sa tiež v Čiernom mori. Patrí podobne ako naše sladkovodné raky medzi kôrovce, je im veľmi podobný vonkajším vzhľadom, avšak dorastá do oveľa väčších rozmerov. Dospelé jedince dosahujú hmotnosť 5 – 6 kilogramov a dĺžku tela až 60 cm. Vyvíja sa však veľmi pomaly, pohlavne dospieva až vo veku 6 rokov. Dožíva sa úctyhodného veku – nedávno rybári vylovili obrovský exemplár, ktorého vek vedci odhadli až na 70 rokov.
Jeho vonkajšia kostra (tzv. exoskelet) však nerastie vedno s ním, a preto ju musí v určitých časových intervaloch zvliekať – pod ňou sa vytvorí nová, väčšia, tvarovo i veľkostne prispôsobená rastovým zmenám homára.
Oplodnené vajíčka nosia samice takmer 12 mesiacov prichytené na zadných končatinách. Po uplynutí tohto dlhého embryonálneho vývinu sa liahnu v nočných hodinách larvy, ktoré sa vznášajú v moriach a oceánoch v obrovských mračnách a stávajú sa súčasťou morského zooplanktónu, ktorý sa stáva bohatým potravným zdrojom pre najrozličnejšie formy morských živočíchov, vrátane tých najväčších tvorov na Zemi, veľrýb.
Homáre sa najradšej zdržujú medzi kameňmi a v skalných štrbinách na morskom dne plytkých morských pobreží. Živí sa bentickými bezstavovcami, ako sú napr. kraby, mäkkýše, morskí ježkovia, hviezdice alebo červy.
Vystavovaný exemplár sa stal súčasťou našich rozsiahlych zoologických zbierok v roku 2013 ako dar manželky Vladimíra Rakšániho st. – legendárneho zberateľa a neúnavného propagátora hmyzu a bezstavovcov z celého sveta a autora mnohých originálnych výstav.