Dva mesiace na sociálnej stránke múzea uvádzame seriál príspevkov, ktoré sledujú aktuálne kvitnúce druhy našej flóry. Kvitnutie rastlín sa v prírode opakuje každoročne, líši sa však v termínoch alebo intenzite. Pokúsim sa objasniť hlavné princípy, ktoré podmieňujú toto opakovanie vývojových fáz rastlín. Sledujú sa však aj iné fenologické fázy, napríklad u drevín pučanie listových púčikov, zalistenie, žltnutie listov, opadávanie listov alebo zrelosť plodov. Začiatok a trvanie jednotlivých fenofáz je okrem ekologických podmienok, ako je klíma a počasie v určitej oblasti, ovplyvnené aj genetickými vlastnosťami konkrétnych jedincov. Priebeh počasia v danom roku, predovšetkým teplota v zimnom a jarnom období, zrážky a dĺžka denného slnečného svitu najvýraznejšie ovplyvňujú nástup jednotlivých fáz. Najintenzívnejšie rastliny reagujú na vzrastajúcu teplotu v jarnom období. Ľudia si tieto prejavy všímali od nepamäti, zachovali sa historické záznamy o termínoch kvitnutia sakúr (čerešní pílkatých) z Japonska až do roku 812, nakoľko začiatok kvitnutia tohto tradičného japonského symbolu bol spájaný s oslavami. Najstaršie fenologické údaje z Európy pochádzajú zo 16. storočia a týkajú sa najmä termínov žatvy alebo vinobrania.
Ako vysvetliť úkaz, že niekedy sa rastliny pomýlia a začnú kvitnúť na jeseň, aj keď to nie je ich obvyklý čas? Rastliny majú v sebe zakódované prejavy na určité vonkajšie podmienky. Keď dôjde k súhre rôznych faktorov prostredia, zapne sa v nich adekvátna odozva. Opakované kvitnutie na jeseň je vlastne dôsledkom suchého leta, pri ktorom napríklad niektoré stromy a kríky kvôli prežitiu obmedzia svoje životné procesy. Dostanú sa do stavu pripomínajúceho zimný vegetačný pokoj. Následne v septembri alebo októbri príde počasie s ochladením, zrážkami, oproti letu už je skrátená svetelná časť dňa. A v rastlinách sa zapne vnútorný jarný „počítačový program“, akoby bol marec alebo apríl a čas zakvitnúť.
Prakticky sa údaje o začatí kvitnutia využívajú pri druhoch, ktoré spôsobujú peľové alergie. Pre každého alergika je dôležitou informácia, kedy začína „peliť“ tá jeho rastlina. Už koncom februára môže začať spôsobovať problémy peľ liesky, jelše, neskôr nastupuje breza, v máji kvitnú trávy a baza, koncom leta ambrózia a palina.
Význam vedeckých fenologických pozorovaní spočíva však predovšetkým v bioindikácii charakteru a zmien v stave prírodného prostredia a v hodnotení vplyvu globálnych klimatických zmien. Rastliny sa prispôsobujú zmeneným klimatickým podmienkam, napríklad skorším kvitnutím, predlžovaním vegetačného obdobia a zmenami prirodzených areálov rozšírenia. Na základe zistených trendov vieme predpovedať aj dopady očakávaného zvyšovania klimatických ukazovateľov v regionálnom meradle.
Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline
Foto: pixabay