Ku koreňom problému sa zvyčajne dá dopátrať rozumovou analýzou, korene rastlín nášmu pozorovaniu však zostávajú zväčša skryté. V podzemnom svete, ktorý je tvorený živou spleťou pôdnych agregátov, tlejúcich organických zvyškov, horninového substrátu, triliónov pôdnych organizmov a rozvetvenou sieťou hubových hýf, koreňov a ich vlásočníc a ktorý prepájajú s tým naším nadzemným. Keď pôjdete nabudúce okolo mohutného stromu, skúste si ho predstaviť v jeho skutočnej veľkosti, vrátane koreňovej sústavy, ktorá siaha do šírky a hĺbky približne obdobne ako jeho koruna. Alebo navyše, akoby bol bez kôry a videli ste priamo cievne zväzky a v nich online prúdiaci transport vody a živín od koreňov a organických látok z listov do zásobární pod zemou. Morfológia týchto rastlinných orgánov je bohatá, podľa tvaru rozoznávame napríklad korene niťovité, valcovité, vretenovité, vytvorené môžu byť rôzne zásobné hľuzy alebo buľvy. Cibule a hľuzovité podzemky neradíme ku koreňom, vznikajú premenou stonky. Korene držia rastlinu v substráte, dlhý kolovitý koreň jedle zabezpečí ochranu pred vyvrátením lepšie ako ten srdcovitý smreka s množstvom bočných plytko zapustených výbežkov. Druhotne získavali aj iné funkcie, preto rozlišujeme korene dýchacie pri jelši, priliepavé pri brečtane, rozmnožovacie pri blyskáči, parazitické pri kukučine alebo záraze. Zaujímavé sú korene symbiotické. Sú krásnym príkladom obojstranne prospešného vzťahu medzi vyššími rastlinami a hubami, tento vzťah sa nazýva mykoríza. Korene a hýfy sa prepoja a spoločne sa podieľajú na príjme a rozvádzaní vody a živín. Sú dva spôsoby takéhoto spojenia, hýfy korienky len obaľujú na povrchu alebo prenikajú do vnútorných pletív ako tomu je v prípade stromov. Hubové vlákna tak nielen zväčšujú koreňový systém, ale ich mikroskopické vlákna z okolitej pôdy ľahšie prijímajú vodu a živiny. Skupín húb, ktoré vedia takto spolupracovať s rastlinami je veľa. Každý hubár vie, kde treba hľadať napríklad kozáky brezové. Vysoký je aj počet druhov rastlín, ktoré potrebujú k svojmu zdravému rastu toho správneho partnera. Orchidey nedokážu bez špecifického hubového spojenca ani vyklíčiť. Bôbovité rastliny majú zas na svojich koreňoch špeciálne hľúzky, ktoré doslovne hostia symbiotické baktérie. Vďaka nim pre seba získavajú dusíkaté látky. Nie sú tak limitované na dusík chudobným pôdnym substrátom. Rastliny a huby sú podzemnou sieťou poprepájané, zdieľajú nielen zdroje, vodu a živiny, ale rovnako informácie bez ohľadu na druhovú príslušnosť. Vedia takto spoločne koordinovať obranné reakcie voči patogénom a bylinožravcom alebo lepšie znášať rozličné stresové situácie. Mykorízna sieť posúva les na úroveň superorganizmu, ktorý dokáže komplexne reagovať na rôzne faktory, tvorí tzv. lesný internet Wood Wide Web. Koreň veci býva totiž často utajený.
Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline
