V tomto roku si pripomíname 150. výročie vzniku Košicko-bohumínskej železnice, ktorá bola najdlhšou železničnou traťou na území Slovenska nazývanou aj severoslovenská magistrála. Pri tejto príležitosti usporiadalo Považské múzeum v priestoroch Drotárskeho pavilónu v areáli Budatínskeho hradu výstavu s rovnomenným názvom.
Niečo z histórie
Súkromná železnica vedúca oboma časťami duálnej Rakúsko-uhorskej monarchie vznikla v dobe masívnej výstavby hlavných železničných tratí na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia, ale plánovaná bola už takmer desaťročie predtým. Bolo to dielo iniciované vtedajšími podnikateľmi, ktoré malo napomôcť hospodárskemu rozvoju severného Slovenska jeho prepojením s ostravsko-karvinským regiónom, kde sa okrem uhoľných baní rozvíjali i železiarne. Oblasť Slovenského Rudohoria zas bola vzácnym zdrojom nerastných surovín potrebných v rozvíjajúcom sa priemysle. Na Spiši vznikali prvé huty, ktoré spracúvali vyťažené železo, ale pri odpredaji železiarňam potrebovali dobré dopravné spojenie. Z úrodných polí juhovýchodného Uhorska zase mali prúdiť poľnohospodárske produkty na menej úrodný sever. A tak sa začala stavať železnica. „Dovtedy viedla neporušenou poľnohospodárskou krajinou, úbočiami zalesnených či skalnatých vrchov, cez drevené dediny s murovanými kostolíkmi učupené v údoliach a popri početných kaštieľoch – murovaných stavbách ako symboloch upadajúcej a v podstate už neexistujúcej šľachty. V obciach Spiša či Liptova však stáli už i medené či železné hámre, priemyselné stavby. Do tohto obrazu sa v rokoch 1870 a 1871 včlenili i nové umelé človekom vytvorené prvky: zárezy a násypy, koľajnice a telegrafné stĺpy, strážne domčeky, dištančné návestidlá a výpravné staničné budovy. Všetko bolo na súčasné pomery malé, snáď len rozchod koľajníc sa udržal dodnes. Po prevádzkovaní železnice začalo všetko rásť. Zvyšovala sa populácia, rozrastali sa mestá a dediny, násobili sa počty priemyselných tovární, vznikali nové ulice s bankami či obchodmi. A práve za to vďačíme doprave. Spočiatku nákladnej, ale svoje miesto si rýchlo našla i osobná doprava. Ľudia začali cestovať za prácou aj za oddychom. Železnica bola pre bohatých i pre chudobných, no väčšina roľníkov ju spočiatku nemala potrebu využívať. Vývoj potom išiel rýchlo dopredu: zvyšovala sa rýchlosť vlakov, k staničným budovám pribúdali nové trakty, rozširovali sa koľajiská či železničné dielne. Tomu nasvedčuje porovnanie železničných staníc v roku 1871 a 1918, ktoré sa zväčšili niekoľkonásobne,“ vysvetlil historik dopravy Považského múzea Mgr. Peter Šimko, PhD. Viac informácií o Košicko-bohumínskej železnici nájdu záujemcovia na www.150kbz.sk.
Zaujímavá výstava
Súčasťou výstavy budú aj známe reprodukcie fotografií Schielda a Geisslera z roku 1871, na ktorých sa dá vždy nájsť niečo nové. Predstavu o tom, ako vyzerala výpravná budova v tomto období s vnútorným vybavením znázorní model takejto budovy III. triedy v mierke 1:24, ktorú špeciálnu pre túto príležitosť vyrobil Peter Šimko. „Podarilo sa to vďaka tomu, že sa zachovali normálie pre staničné budovy zachytávajúce všetky detaily od muriva až po nohu telegrafného stolíka. Našou snahou bolo použiť čo najviac autentického materiálu, takže diváci uvidia skutočné tehly, omietky a drevo. Ďalšie exponáty, ktoré dopĺňajú výstavu, sú väčšinou písomného charakteru. Sú to však autentické dokumenty vydané priamo Košicko-bohumínskou železnicou alebo s ňou úzko súvisia svojím označením či pôvodom. Žiaľ, veľa predmetov, ktoré by pochádzali priamo z podniku Košicko-bohumínskej železnice, sa na Slovensku nezachovalo. Je to asi preto, že od roku 1918 už prevádzku na Košicko-bohumínskej železnici zabezpečovali Československé štátne železnice a úradný zánik podniku je datovaný do roku 1941. Čo však ešte stojí, sú niektoré výpravné budovy, strážne domy, hoci mnohokrát schátrané alebo prestavané pre potreby súčasnosti. Sú však mementom, spomienkou na staré časy Košicko-bohumínskej železnice,“ doplnil Peter Šimko.
Výstava k 150. výročiu Košicko-bohumínskej železnice bude pre návštevníkov Drotárskeho pavilónu prístupná od utorka do nedele od 9.00 do 16.30. Výstava je predĺžená do 5. decembra 2021.
