Ako drotárstvo na svet prišlo

Drotárstvo je už niekoľko storočí neoddeliteľnou súčasťou našich dejín, predmetom bádania historikov i úsilia zachovať ho pre ďalšie generácie cez tvorbu súčasných majstrov. No aj dnes v sebe skrýva veľa nepoznaného a tam, kde historické fakty chýbajú, prichádza samotný ľud, ktorý vo svojej obdivuhodnej fantázii a predstavivosti vyplnil voľné miesta drotárskej mozaiky. Kto po prvýkrát chytil do rúk drôt a začal ním opravovať poškodené hlinené nádoby, či vyrábať z neho jednoduché predmety do domácnosti, nie je dodnes spoľahlivo objasnené. Častá odpoveď drotárov na to, kedy remeslo vzniklo, bola: „Nuž, to len sám pán Bôh vie! Já som drocár, môj ocec bol drocár, môj dzedo bol též drocár a dzalej som sa nestaral.“    

V odbornej literatúre nájdeme, že jeho korene siahajú niekde na prelom 17. a 18. storočia. A čo hovorí o jeho vzniku ústna ľudová tradícia? Ľudové povesti a humoristické rozprávania nepoznali definície, hranice, či odbornú kritiku. Vychádzali z pocitov, zážitkov alebo skúseností ich tvorcov a stali sa súčasťou repertoáru mnohých rozprávačov.

V drotárskej obci Veľké Rovné, nazývanej aj „srdcom drotárie“ ľudová tradícia spojila vznik drotárstva s Jurajom Jánošíkom. Podľa povesti Rovňanci Jánošíka zradili. Ten im rozhnevaný údajne povedal: „Vezmite si drót a kliešte a choďte do sveta drótovať!“ Jánošík im vraj chcel naznačiť, že sa na inú prácu nehodia. A naozaj sa jeden muž našiel, akýsi Paľo, ktorý sa vybral do sveta. Vo svete sa mu dobre darilo, preto sa vrátil a zobral so sebou ďalších pomocníkov. Tých však vo svete zradil a viac o ňom nikto nepočul.

Český cestovateľ a spisovateľ Karel Kálal, ktorý rád navštevoval drotársky kraj, na konci 19. storočia zaznamenal nasledovné rozprávanie o vzniku drotárstva, ktoré však jeho zrod kladie za hranice našej vlasti: „Žili totiž za dávnych dôb dva manželé veľmi nesvorne, stále se je hryzli a korunovali. I utekl muž od ženy zlé a ve světe uvidel, kterak člověk jakýsi drátuje hrnec. To bych snád též dovedl, pravil si a skusil a dovedl to, a když se tomu dobře naučil a hodne peněz zarobil, zatoužil veľmi po domově, vrátil se a naučil své krajany drátovati.“   

Ľud si vytváral i veselé príhody, ktoré boli príjemným ozvláštnením všedných dní. Nevyhli sa ani drotárstvu. Jedna z nich hovorí, že vzniklo vtedy, keď sa jedného dňa babka s dedkom naťahovali o kovovú mincu a ťahali ju každý k sebe až tak silno, že z nej vyrobili drôt….

text: Katarína Kendrová

foto: ilustrácie z dobovej tlače a literatúry, archív PMZA

 

 

Scroll to Top