Viac ako storočný secesný pohrebný koč v Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach bude opäť o niečo príťažlivejší. V súčasnosti totiž prebieha reštaurovanie textilných súčastí kozlíka, ktoré má na starosti reštaurátorka textilu Považského múzea Viera Súkeniková: „Skladá sa v podstate zo štyroch materiálov. Vrchná časť je z čierneho filcu, spodná z ľanovej tkaniny, ďalej z lepenky a ozdobných aplikácií. Všetky súčasti som reštaurovala ručným šitím, kedy sa na poškodené miesta dopĺňa identický materiál a následne sa fixuje stehmi ručného šitia. Ľanové súčasti som podšívala režnou tkaninou, nakoľko boli ľanové vlákna veľmi krehké. Z lepenky, ktorú som ohýbala tvarovaním nad vodnou parou, som vyrobila oblúky. Tie som potom fixovala zriedeným lepidlom, a postupne si tak vyhotovila akoby lupene, ktoré držia tvar a formu kozlíka. Tieto oblúky sú umiestnené medzi filcom a režným plátnom.“
Zaujímavosťou je, že práve lepenka je jediným novým materiálom. Pôvodná bola totiž už značne znehodnotená a nebolo možné ju opätovne použiť. Ostatné časti sú autentické a pochádzajú zo vzácneho koča, ktorý je najväčším zbierkovým predmetom Považského múzea. „Nachádzal sa naozaj v zlom stave, preto je reštaurovanie také náročné. Navyše nemám žiadnu fotodokumentáciu, ako kozlík vyzeral v čase, keď bol pohrebný koč získaný do zbierok Považského múzea. S reštaurovaním som začala počas obdobia home office, a netrúfam si odhadnúť, kedy bude hotové. Momentálne vyťahujem patinu z kovových nitiek, aby pôsobili žiarivejšie. Pri reštaurovaní dodržiavam všetky pôvodné postupy vrátane použitia ľanových nití,“ doplnila reštaurátorka.
Po dokončení reštaurovania budú textilné súčasti doplnené na kozlík pohrebného koča. Výnimočný exponát nadobudlo Považské múzeum v roku 1985. S jeho reštaurovaním sa začalo v roku 2009 a pokračovalo o 10 rokov neskôr. Od augusta 2020 je koč stálou súčasťou expozície v Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach.
