Zbierkovým predmetom mesiaca apríl je včasnostredoveký depot z Veľkého vrchu. Dôležitým prameňom pre poznanie života našich predkov, Slovanov obývajúcich súčasné územie severozápadného Slovenska vo veľkomoravskom období, sú archeologické výskumy a objavené artefakty. Pri absencii písomných prameňov sú jediným zdrojom informácií. K významným nálezom patria depoty železných predmetov, čiže súbory úmyselne ukrytých artefaktov.
V zbierkach Považského múzea v Žiline sa nachádza niekoľko depotov, označovaných aj ako hromadné nálezy železných predmetov, datovaných do veľkomoravského obdobia. Jedným z nich je súbor predmetov, ktorý pribudol do zbierkového fondu múzea v roku 2016. Nálezca ho vykopal ešte v máji roku 1993 vo vrcholovej časti hradiska Veľký vrch pri obci Divinka, na jednej z terás v blízkosti valu. S odstupom času ho však nevedel presnejšie lokalizovať. V čase, keď nález objavil si viedol denník, v ktorom zaznamenal nálezovú situáciu, a tiež opísal získané artefakty. Pri odkrývaní depotu zistil, že v drevenom vedre, z ktorého sa zachovala len železná rukoväť (obr. 1: 1) a viaceré fragmenty pásikových železných obručí (obr. 1: 2), boli uložené aj dve sliezske misky (obr. 1: 4, 5) a zlomok podkovy (obr. 1: 3). Súčasti vedierka boli v hornej polohe, ostatné predmety pod nimi siahali do hĺbky cca 45 cm. Vedrá sa zhotovovali z drevených dýh, ktoré sa sťahovali železnými obručami. Tie sa v prípade opisovaného depotu dochovali iba v zlomkoch. Najlepšie zachovanou časťou je železné držadlo oblúkovitého tvaru s vyhnutými a pologuľovito sformovanými koncami. Organické súčasti vedra sa v našich pedologických a klimatických podmienkach nedochovali. Vedierka slúžili na prepravu a uskladnenie tekutín, ako vody, mlieka a pod. Opisované železné misky tzv. sliezskeho typu mali priemer okolo 200 mm. Ako sliezsky typ sú označované podľa miesta svojho najväčšieho výskytu. Bývajú zhotovené zo železného plechu, pričom dosahujú priemer od 5 do 30 cm. Nachádzané sú na sídliskách, hradiskách, no najčastejšie sú súčasťou práve hromadných nálezov železných predmetov. Názory na ich funkciu sú rôzne. Je vysoko pravdepodobné, že sa používali ako taniere, misky či panvičky na prípravu pokrmov. Podľa ďalšej interpretácie plnili funkciu železnej suroviny, prípadne boli predmincovým platidlom. Súčasťou depotu je tiež ploché rameno železnej podkovy o dĺžke cca 10 cm s dvomi štvoruholníkovými otvormi pre klince bez žliabku. Rameno je šikmo pozdĺžne naplocho odštiepené, preto jeho pôvodná hrúbka nie je známa. Podkovy slúžiace k ochrane a spevneniu konského kopyta sa vo včasnom stredoveku používali v menšej miere. Kone boli využívané k jazde. Rozšírenie podkov nastáva až vo vrcholnom stredoveku, kedy sa využíva konská sila v záprahu.
O konkrétnych nálezových okolnostiach depotov železných predmetov máme minimálne množstvo informácií, keďže boli vyzdvihnuté zo zeme bez prítomnosti archeológa a do múzea sa dostali až sprostredkovane. Takže informácie o okolnostiach nálezu už nie je možné overiť. Tieto súbory taktiež nemusia obsahovať všetky pôvodne objavené nálezy. V opačnom prípade môžu byť doplnené o predmety, ktoré súbor pôvodne neobsahoval.
Dôvody ukladania do zeme bývali rôzne. Častokrát boli podmienené majetkovými pomermi. Podobne ako v praveku, aj vo včasnom stredoveku možno uvažovať o kultových či profánnych príčinách. Veľmi častou príčinou mohli byť krízové situácie, napríklad v časoch vojny. Majetok do zeme mohlo ukrývať domáce obyvateľstvo, remeselníci či obchodníci snažiaci sa ukryť a zachrániť majetok či tovar. Takto možno vysvetliť veľké množstvo hromadných nálezov obsahujúcich poľnohospodárske a remeselnícke náradie. Ich veľká hmotnosť neumožňovala rýchly presun do bezpečia.
Z hradiska je známych celkovo päť depotov, pričom tri z nich sa nachádzajú v zbierkach Považského múzea. Všetky boli objavené ilegálnymi hľadačmi, napokon sa však dostali do rúk archeológov.
Text: Andrea Slaná / Považské múzeum v Žiline
