Zbierkovým predmetom mesiaca august sa stala brožúra s názvom Magyar gyapjuáru katonaposztó és takaró-gyár Zsolnán Löw Károly z historického fondu Považského múzea, ktorá bola vydaná pri príležitosti milenárnej výstavy konanej v Budapešti v roku 1896. Ide o hodnotný prameň k dejinám textilného priemyslu, prinášajúci jedinečné informácie o žilinskej súkennej fabrike z konca 19. storočia a zároveň podrobný popis jej prezentácie na najväčšej výstave v Uhorsku, ktorý dopĺňajú aj dve fotografie.
V druhej polovici 19. storočia sa výstavy tešili veľkému záujmu a predstavovali významnú udalosť v rámci regiónu či krajiny. Pri príležitosti tisícročného výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a „zaujatia vlasti“, ktoré sa spájalo so vznikom Uhorského kráľovstva, uhorský snem rozhodol usporiadať veľkolepé oslavy. Ich vyvrcholením sa stala výstava v Budapešti. Prostredníctvom nej mal celý svet spoznať bohatosť tisícročného Uhorska a oboznámiť sa s jeho výsledkami v hospodárstve, kultúre, vede a iných oblastiach spoločenského života. Výstava sa oficiálne otvorila 2. mája 1896 a pozostávala z viacerých výstavných priestorov, v ktorých jednotliví vystavovatelia prezentovali svoje aktivity, produkty či diela.
Jedným z nich bol aj brniansky továrnik Karol Löw so súkennou továrňou v Žiline, ktorú vybudoval na podnet uhorského ministra priemyslu a obchodu Gabriela Baroša (Gábora Barossa), rodáka z Beluše. Po zahájení výroby v roku 1891 sa stala najmodernejšou a najväčšou fabrikou na textil v Uhorsku. V brožúre sa hneď v úvode dočítame, že Löw sa na výstave neuspokojil so šablónovým umiestnením výrobkov vo vitrínach, ale chcel príťažlivým spôsobom poodhaliť tajomstvo textilnej výroby v žilinskej fabrike. Preto architektovi Sándorovi Decséyovi zadal zhotoviť veľkolepý pavilón, ktorý návštevníkov vítal hneď pri vchode industriálnej haly. Svojím umeleckým prevedením mu tak mal ponúknuť estetický zážitok, ale hlavne zdôrazniť spoločenský význam tejto žilinskej továrne pre celé Uhorsko.
Pavilón pozostával zo štyroch častí, a to: prijímacej siene, výstavnej a strojovej miestnosti a miestnosti s diorámou. Prijímaciu sieň, zachovanú aj na fotografii, tvorila kupolovitá budova barokového slohu. Nad jej vchodom bol umiestnený znak Uhorska a na stĺpoch erby mesta Žiliny. Vo vnútri v prostriedku siene stál menší vodostrek so sochou zobrazujúcou dievča, ktoré ťahá barana zo skalnatého brehu do vody, aby ho v nej umyla. Motív dievčaťa s baranom je zopakovaný aj na titulnej strane samotnej brožúry. Výstavná miestnosť, ktorej podobu približuje druhá fotografia, demonštrovala postup výroby na príklade vzoriek vlny v rôznych štádiách spracovania spolu s chemikáliami, ktoré sa v procese používali. Šesť vitrín predstavilo samotné výrobky továrne, a to: látky na rovnošaty a uniformy, žilinské lodénové tkaniny, látky na pánske obleky, plyše, prikrývky a deky. V strojovej miestnosti sa návštevník mohol oboznámiť s dvoma elektricky poháňanými tkáčskymi strojmi: jeden slúžil na koberce, druhý na česané tkaniny. Súčasťou miestnosti boli okrem obrazov žilinskej súkennej továrne a ďalších fabrík Karla Löwyho v českých krajinách (konkrétne v Brne, Heleníne a Malom Beranove pri Jihlave) aj plány robotníckej osady v Žiline, ktoré navrhli známi maďarskí architekti Géza A. Kármán a Gyula Ullmann. Dioráma zobrazovala žilinskú továreň rozprestierajúcu sa v tom čase na rozlohe 297 306 m2.
Brožúru Magyar gyapjuáru katonaposztó és takaró-gyár Zsolnán Löw Károly si môžete prísť pozrieť počas celého augusta do Infopultu Budatínskeho hradu.
Autor: Mgr. Zuzana Kudzbelová, PhD.
