Prezentovanú sochu môžeme ikonograficky priradiť k typu Nanebovzatej Panny Márie – Assumpta, ktorý sa vyskytoval už v rannom stredoveku. Madona tohto typu je väčšinou zobrazená so zlatou aureolou ako stojí na polmesiaci symbolizujúcom jej panenstvo a nohami prišliapava hada alebo inú šelmu predstavujúcu Satana. Takto koncipovaný výjav vyjadruje jej triumf nad silami zla a nad dedičným hriechom. Na hlave máva kráľovskú alebo cisársku korunu, odkazujúcu na Máriu – Vládkyňu Nebies a na rukách môže mať malého Ježiša, ale aj nemusí. Madona zo zbierok Považského múzea vykazuje istú formálnu príbuznosť so „zázračnou“ sochou Panny Márie z kostola sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom (tzv. Dubnickou Madonou), ktorá bola približne od polovice 18. storočia cieľom pútí a tešila sa veľkému záujmu pre údajnú schopnosť uzdravenia. Vizuálne je charakteristická nezvyčajným gestom Ježiška sediaceho na ľavej ruke Matky, ktorý pravou rukou nežehná, čo je najčastejšia forma podobných zobrazení, ale nežne objíma jej tvár.
Ako mnohé sakrálne diela umiestnené v kostoloch, aj ona sa stala predmetom napodobovania ľudovými umelcami. Takéto sošky však bývali značne zjednodušené a niekedy rezbár originál ani nevidel a využíval napríklad rozšírenejšie grafické predlohy. Významným inšpiračným zdrojom pre vznik jej rôznych verzií mohlo byť teda aj dielo Alexa Jordánskeho, ktoré ponúkalo popisy konkrétnych typov Madon spolu s ich grafickým vyobrazením, vrátane rytiny spomínanej Dubnickej Madony (Krátky opis milostivých obrazov blahoslavenej Panny Márie Matky Božej, které v Královstve Uherském, a v patricích k němu částkách a krajinách verejně se cťá, 1938). V porovnaní s grafickým zobrazením však našej soške chýba bohatá symbolická ornamentika rúcha. Taktiež dieťa evidentne sedelo na jej pravej ruke, nie ľavej, ako je to v prípade knižnej grafiky. Naša Madona si však zachováva podobný strnulý postoj i zvonovitú siluetu a na spodnom medailóne sú viditeľné stopy maľby uhorského znaku, ktorý je na uvedenej rytine umiestnený na podstavci.
Zbierkový predmet reštaurovala konzervátorka Považského múzea Mgr. Art. Barbora Lokajová.
Text: Mgr. Zdeno Hogh
