Sobášny palác v Bytči
Sobášny palác v Bytči
Na stredovekých hradných múroch ožije tajomný príbeh z minulosti! Počuli ste už o povesti, v ktorej o jednu ženu súperili hradní páni zo Starhradu a hradu Strečno? Práve príbeh O krásnej Marienke a Milkovi bol inšpiráciou k vytvoreniu zážitkovej prehliadky v podaní divadelno-šermiarskej skupiny Memento mori a združenia Hammer. „Marienka ľúbila majiteľa Starého hradu Milka, ale jej otec ju sľúbil Vladimírovi – pánovi hradu Strečno. Ten svojho soka v láske zabil. Mladá deva chodievala tajne plakať na hrob potme v rytierskom zbroji. Vladimír tam rytiera našiel a zabil, netušiac, že to bola jeho žena. Práve vtedy do neho udrel blesk a sluhovia už ráno našli len jeho obhorené telo,“ priblížil dej Ladislav Sekerka. Pútavý dej o žiarlivosti, zrade a nenaplnenej láske spestria akčné šermiarske vystúpenia. „Veríme, že príbeh návštevníkov zaujme a zimomriavky vyvolajú nielen samotné scény, ale aj celkové záhadné prostredie,“ doplnil L. Sekerka.
Po prehliadke hradu si návštevníci môžu užiť skvelú ohňovú show, ktorú pripraví Magic Flames a pochutiť si na dobových špecialitách z kuchyne Cech Terra de Selinan. Prehliadky budú prebiehať v ôsmich vstupoch od 20.30 do 24.00 a návštevníkom odporúčame vziať si baterky. Vstupné je jednotné 12 eur. Prehliadka nie je vhodná pre deti do 6 rokov.
Vstupenky je možné kúpiť LEN cez predpredaj.
Lístky si môžete zakúpiť na odkaze: https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/nocna-prehliadka-hradu-strecno-2024-07-17/
Plagát v plnej veľkosti TU
Originálna autorská rozprávka inšpirovaná tradičnými motívmi opäť priláka malých aj veľkých návštevníkov. Tentokrát organizátori pozývajú na oslavu narodenín dráčika Arnošta. No ako to už v rozprávkach býva, perfektne pripravená udalosť sa zmení na šarádu, keď princ z ničoho nič ostane celkom popletený! Preto potrebuje pomoc všetkých detí. Okrem rozprávky sa môžu účastníci tešiť na kreatívny i dračí kútik, oddychovú zónu a občerstvenie.
Viac informácií o podujatí a vstupenkách nájdete na https://www.draciedni.sk/.
Tento rok si pripomíname 100. výročie Radenovho domu v Objektoch ľudovej architektúry v Čičmanoch. Pri tejto príležitosti pripravilo Považské múzeum v spolupráci s divadelno-hravým zoskupením RAZCA podujatie s názvom Povedačky na pavlači, ktoré sa bude konať v nedeľu 28. 7. 2024.
Radenov dom bol postavený v roku 1924 v rámci obnovy Čičmian po veľkom požiari v roku 1921. „Podľa projektu boli postavené len tri poschodové domy a dva z nich boli po druhej svetovej vojne upravené na prízemné. Radenov dom je tak posledný zachovaný poschodový dom v Čičmanoch. Považské múzeum ho kúpilo v roku 1966 a o rok neskôr tu bola otvorená muzeálna expozícia čerpajúca z ľudovej kultúry Čičmian,“ približuje etnologička Považského múzea Mgr. Adriana Bárdyová. V 80. rokoch 20. storočia bola pôvodná expozícia obnovená a dostala názov Zo života a práce čičmianskeho ľudu. O desaťročie neskôr ju obohatili exponáty súvisiace s čičmianskymi zvykmi. Súčasná expozícia s názvom Čičmany, Čičmany, chimárna dedina je prístupná od roku 2014.
Objekty ľudovej architektúry v Čičmanoch budú počas podujatia otvorené od 9.00 do 17.00. Hrané scénky budú prebiehať o 11.00, 13.00 a 15.00. „V príbehu predstaví pani Radenová svojej kamarátke z Terchovej svoju krásnu drevenicu. Do Čičmian zavíta aj slávny slovenský architekt Dušan Jurkovič so svojou manželkou Boženkou. Ste zvedaví, čo má práve on spoločné s touto dedinkou? A zaujíma vás, odkiaľ sa vôbec vzali biele ornamenty na miestnych chalupách? Neváhajte a príďte si vypočuť Povedačky na pavlači,“ pozýva autorka scenára Mgr. Katarína Maršalová.
Súčasťou programu bude tiež pečenia chleba v takmer storočnej peci, ktorá sa nachádza v Dome č. 42. „Tento dom patrí k autentickým pamiatkam ľudovej architektúry zachovaným z obdobia pred veľkým požiarom. V pitvore domu dodnes stoja funkčné murované sporáky s chlebovými pecami, ktoré boli dostavané pri modernizácii domu majiteľmi v roku 1938,“ doplnila A. Bárdyová. Počas dňa si môžu záujemcovia vyskúšať aj tvorivé dielne spojené s typickou čičmianskou výzdobou. Vstupné na podujatie je rovnaké ako bežné vstupné do expozície, 5 eur základné a 2,50 zľavnené.
Plagát v plnej veľkosti TU
Aj tento rok pripravuje Považské múzeum v spolupráci s Katedrou antropológie (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave) a Žilinskou diecézou komentované prehliadky pre verejnosť. Záujemcovia sa dozvedia ako pokračuje výskum krypty pod Katedrálou najsvätejšej Trojice v Žiline. Súčasťou bude výstavka zaujímavých nálezov a možnosť nahliadnuť do priestorov krypty. Prehliadky sa uskutočnia 28. 7. 2024 od 13.30 do 16.30.
Vstupy v 20 min. intervaloch (v skupinách po max. 20 ľudí). Vstup je voľný.
Plagát k podujatiu TU
V Sobášnom paláci v Bytči chystáme špeciálne tvorivé dielne. Počas augusta vás čakajú ukážky paličkovanej čipky s členkami klubu paličkovanej čipky Gracia pri Krajskom kultúrnom stredisku.
Zoznámte sa s jedinečným remeslom a jednotlivými technikami, vyskúšajte si svoju zručnosť a trpezlivosť.
Tešíme sa na vás v tieto dni:
7. 8. 2024 streda
12. 8. 2024 pondelok
14. 8. 2024 streda
28. 8. 2024 streda
od 10.00 hod. do 14.00 hod. v rámci vstupov do objektu
Vstupné v rámci prehliadky: základné 5 €, zľavnené 3 €.
Plagát v plnej kvalite TU
V kaplnke Budatínskeho hradu teší návštevníkov od 5. 7. 2024 nová výstava s názvom Prebudená plastika, ktorá pozýva nahliadnuť do sveta ukrytého v depozitároch Považského múzea. Výber z diel pod gesciou historika umenia Mgr. Zdena Hogha oživuje sochárka a reštaurátorka Mgr. art. Barbora Lokajová. Inštalácia výstavy ponúka nielen pohľad na samotné vystavené diela, ale zachytáva aj genézu ich obnovy, teda „cestu prebudenia.“
Kolekcia umeleckých diel – zbierkových predmetov, približuje život drevenej plastiky po tom, ako sa dostane z depozitára múzea na stôl a do rúk konzervátora/reštaurátora. Výstava zasadená v priestore zrekonštruovanej kaplnky dáva možnosť na jednom mieste vyniknúť dielam, ktoré medzi sebou ladia aj napriek tomu, že pochádzajú z rôznych období a dielní, od tých vychýrených až po tie insitné – plastiky neznámej lokality, autora a vzniku.
„Dlhodobé expozície sú najstatickejším odborným výstupom múzea – bývajú vážne a solídne, tradične komunikujú poklady inštitúcie. No čo ak všetky poklady nenašli svoje stabilné miesto v expozíciách?! Aj preto vznikla idea aspoň krátkodobej výstavy – pohľadu na diela, ktoré sa nedostali do hlavných siení,“ vysvetľuje zámer výstavy Barbora Lokajová a pokračuje: „Žáner výstavy nemá ambíciu byť zaťaženým a komplikovaným cez prezentáciu dát a umelecko – historického dialektu. Ako sochár reštaurátor, cítim predovšetkým úctu k samotnému predmetu umelecko – remeselnej tvorby, napriek tomu, že nenesie nálepku kultúrnej pamiatky.“
Výstava bude v priestoroch kaplnky prístupná do 30. 9. 2024 v čase otváracích hodín od utorka do nedele.
Plagát v plnej veľkosti TU
Na Starhrade sa v mesiaci jún so súhlasom Krajského pamiatkového úradu v Žiline realizoval archeologický výskum severného svahu hradného kopca, ktorý už v minulosti ukázal, že toto skalnaté bralo týčiace sa nad meandrom Váhu bolo zrejme osídlené už v praveku.
Prudký severný svah, so sklonom presahujúcim 45˚ bol systematicky preskúmaný pomocou detektorov kovov vo viacerých etapách archeológmi Zuzanou Stanekovou (Považské múzeum) a Marekom Bothom (SNM v Martine). Počas záverečnej fázy, keď bolo jednoznačne potvrdené, že tento druh výskumu je veľmi prínosný, boli na spoluprácu prizvané občianske združenia Slovanské hradiská a Spolok Septentrio, ktoré sa dlhoročne zúčastňujú na archeologických výskumoch po celom Slovensku. Pod prísnym dohľadom archeológov sa teda v piatok 21. 6. 2024 realizovala záverečná etapa výskumu severného svahu. Všetky získané nálezy boli starostlivo fotograficky aj polohopisne zdokumentované (GPS súradnice).
Počas júnového archeologického výskumu bolo podľa očakávaní objavené množstvo nálezov zo stredoveku, ale i z praveku, konkrétne z obdobia prelomu letopočtov, keď na budúcom hradnom kopci existovalo výšinné sídlisko púchovskej kultúry, bezpochyby strážiace vodnú cestu a brod pod bralom. Z najzaujímavejších nálezov možno spomenúť ostrohy a železné a bronzové spony na spínanie odevu či predmincovné platidlo. Mladšiu, stredovekú fázu osídlenia reprezentujú nálezy hrotov šípov do kuší, konské podkovy, ostroha, pracka z ostrohy, stavebné kovania a podobne. Najvýznamnejším nálezom je strieborná minca uhorského kráľa Ondreja II z rokov 1205 – 1235. Dátum razby tejto mince totiž o niekoľko desaťročí predbieha dosiaľ predpokladaný vznik hradu, ktorý sa datoval niekedy na koniec 13. stor. Objav mince zo začiatku 13. storočia naznačuje, že hrad zrejme vznikol ešte pred tatárskym (mongolským) vpádom do Uhorska, ku ktorému došlo v rokoch 1241 – 1242.
Malú ukážku nálezov si môžete pozrieť na obrázkoch nižšie. Všetky predmety budú následne skatalogizované a odovzdané konzervátorke kovu Považského múzea, Barbore Lokajovej, ktorá ich zbaví korózie a zakonzervuje tak, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodzovaniu. Časom ich budete môcť vidieť aj naživo v archeologickej expozícii venovanej opevneniam, ktorá je inštalovaná v Budatínskom hrade.
PhDr. Zuzana Staneková, Mgr. Marek Both
