V prednej časti nájdeme ukážku železničnej dopravnej kancelárie z obdobia medzivojnovej Československej republiky, vzadu z obdobia socializmu. Nájdeme tu prístroje a zariadenia používané pri predaji cestovných lístkov (napr. kompostér, ternión, kliešte), a techniku slúžiacu na dávanie návestí, komunikáciu medzi zamestnancami a zabránenie nehodám.
O tom, či má vlak ísť, zastaviť alebo spomaliť, dávali signál rušňovodičom buď traťoví zamestnanci (výpravcovia, strážnici trate, prípadne i posunovači či výhybkári) alebo zariadenia, pevné návestidlá, na diaľku ovládané zo staníc alebo strážnych miest na trati. Najstaršími pomôckami traťových zamestnancov boli červený terč a červená zástavka (na stene v vpravo), ktoré sa používali cez deň určeným pohybom alebo polohou. Signalizovali tri návesti – stoj!, pomaly a voľno. Návesť stoj! sa vyjadrovala krúžením terčom alebo zástavkou, pomaly, – terč sa držal proti idúcemu vlaku alebo zástavka sa držala šikmo nadol a voľno, – pracovník s terčom sa postavil bokom k idúcemu vlaku. V noci sa signalizovalo rôznofarebnými lampášmi: červený znamenal stoj! zelený pomaly a biely voľno. Postupne ešte za Rakúsko – Uhorska sa zaviedli farebné terče, – pre návesť voľno kruhový biely s čiernym okrajom, pre návesť pomaly zelený terč a červený terč zostal len pre návesť stoj!
Zariadenia, ktoré umožňovali ústne a písomné dorozumievanie, nazývame oznamovacia technika. V styku medzi stanicami sa používal telegraf, od 80. rokov 19. storočia sa rozšíril Morseho telegraf. Staršie telegrafy boli rycie, neskôr boli vybavené nádobkou na atrament, ktorý sa prenášal pohyblivou časťou prístroja na papier. Telegrafy s Morseho abecedou vedeli ovládať len vyškolení úradníci v staniciach. Po 2. svetovej vojne boli telegrafy nahradené diaľkopisnými prístrojmi, ktoré už používali bežnú abecedu. Takýto prístroj nájdeme v zadnej miestnosti.
Veľké zjednodušenie prinieslo používanie telefónov, ktoré nahradili zvonkové návestidlá a telegrafy všade tam, kde nebol potrebný písomný styk. Prvé telefóny boli induktorové s miestnou batériou. Zapájanie jednotlivých účastníckych staníc bolo priamo alebo cez manuálnu telefónnu ústredňu.
Prístroje a zariadenia, ktoré slúžia na eliminovanie chýb a omylov pri riadení vlakovej dopravy, nazývame zabezpečovacie zariadenia. Najjednoduchším zabezpečovacím zariadením je výmenový zámok, ktorý zabráni svojvoľnému prestaveniu výhybkových výmen. Kľúče od týchto zámkov sú umiestnené v skrinke hlavných kľúčov (na stene vpravo), kde sa nachádzajú aj otočné lístky so symbolmi ukazujúcimi, ktoré kľúče je potrebné použiť, ak chceme postaviť vlakovú cestu z určitého smeru na konkrétnu koľaj v stanici.
Pri zvyšovaní intenzity dopravy sa vo väčších železničných uzloch postupne zavádzali mechanické zabezpečovacie prístroje umiestnené na stavadlách na zhlaviach staníc. K nim boli reťazami alebo oceľovými lankami napojené výhybky a návestidlá, ktoré výhybkár ovládal pákami (prístroj vľavo v zadnej miestnosti). Prístroj povolil prestavovať páky len tak, aby sa vylúčili zakázané jazdné cesty. Aby sa tento systém podriadil rozhodnutiam výpravcu v dopravnej kancelárii (spravidla v strede stanice), tu sa inštalovali riadiace prístroje (vľavo v prednej miestnosti). Pre zjednodušenie ovládania výmen a návestidiel pákami, (na čo bolo treba vyvinúť fyzickú silu,) boli niekde nainštalované elektropneumatické stavadlové prístroje. Indikačný panel z takéhoto prístroja zo stanice Krompachy je v zadnej miestnosti. Ďalšia zmena nastala až začiatkom 50. rokov, kedy mechanické zabezpečovacie prístroje začali nahrádzať reléové (v našej expozícii máme zachovaný najstarší typ z Varína).
Vo vitríne nájdeme i pomôcky na dávanie počuteľných návestí. Trúbku používali ju vlakvedúci a vedúci posunu, píšťalky sa používali na stanici, pôvodne sa vyrábali z vŕby, neskôr sa zaviedli kovové píšťalky. Mali ich vo výzbroji výpravca, výhybkár, posunovač, strážnik trate, vlakvedúci, sprievodca a iní. Výbušky sa umiestňovali na koľaj niekoľko metrov od seba na pravú koľajnicu v smere jazdy. Iniciovali sa nabehnutím vozidla na výbušku. Účelom ich použitia bolo čo najskôr zastaviť vlak, ak by iné návesti nemuseli byť dobre viditeľné.