Rastlina, ktorú rozoznáte aj potme s upchatým nosom. Jej odborný názov je pŕhľava dvojdomá, ľudový žihľava. Prečo sa tak urputne a preventívne bráni? Možno preto, že je tak úžasná. V jednej rastline sa totiž stretlo viacero výnimočných vlastností. Vytrvalosť a nezdolná životaschopnosť, obsah liečivých biologicky účinných látok a úžitkovosť v ďalších oblastiach. Táto burina, liečivka, priadna a kŕmna rastlina a jedlá bylinka s výživnými semenami sa vie brániť naozaj účinne. Jedná sa o sofistikovaný chemický útok s prepracovanou stratégiou. Na listoch aj stonke má pŕhlivé chlpy vystužené oxidom kremičitým. Po dotyku s pokožkou sa odlomí tvrdý a krehký koniec chlpu a do kože sa dostane histamín, ktorý ju dráždi, acetylcholín, ktorý vyvoláva nepríjemný pocit pálenia a serotonín zabezpečí účinnosť predchádzajúcich zlúčenín. Dokonalá trojkombinácia na dosiahnutie obmedzenia fyzického kontaktu. V duchovnej oblasti je napriek tomu kontakt ľudskej spoločnosti s touto rastlinou už tisícročný. Ako výrazný nitrofil, teda druh rastliny, ktorý má vysoké nároky na obsah dusíka, fosforu a draslíka, sprevádza okolie obydlí človeka od dávnych čias. Pravdepodobne spojitosť jej pŕhlivosti a výskytu na vlhkých a tienistých miestach priekop, odpadných jám, smetísk a cintorínov dala vzniknúť symbolike žihľavy ako magickej rastliny, ťažko odstrániteľného zhmotnenia zla, ktoré k človeku prerastá z odvrátenej temnej strany. Súčasne sa však táto sila zlej a odolnej podstaty využívala v liečiteľstve pre prinavrátenie zdravia v boji proti chorobe. V ľudovej kultúre sa zachovalo viacero takýchto praktických využití aj slovesných dokladov. Veď žihľavu ani mráz nespáli. V minulosti sa žihľavy používali aj ako priadne rastliny. Lyko stoniek sa mechanicky spracovávalo a slúžilo na výrobu kvalitnej priadze, z ktorej sa tkali látky určené na oblečenie alebo vrecia. Taktiež sa používala na vyšívanie a výrobu čipiek. Samozrejme, kvalita bola rôzna podľa technológie spracovania, určite to ale nebol materiál na dotyk nepríjemný. Nikdy však nebol hojne rozšírený. Všestranne sa žihľava využívala v bežnom živote sušená alebo sparená na kŕmenie dobytka, ošípaných a čerstvo nasekaná sa dávala hydine. Ľudia ju jedli najmä na jar, ako špenát, šalát, pridávala sa do plniek a polievok. Zápar sa používal pri jarnej detoxikácii, odvarom sa umývali vlasy.
Návrat do praktickej gastronómie zažíva v súčasnosti a my vám ponúkame aj dva chutné recepty.
Žihľavová nátierka s tvarohom
Suroviny:
250 g hrudkovitého tvarohu (alebo jedno tofu)
2 hrste mladej žihľavy bez stoniek
3 lyžice masla
pór alebo 1 cibuľa
soľ
Postup:
Na oleji zľahka osmažíme pór, pridáme sparenú a pokrájanú žihľavu, orestujeme, podlejeme trochou vody a pár minút spoločne podusíme. (Množstvo použitej žihľavy si upravujte podľa vlastných chuťových preferencií).
Odstavíme a v mixéri rozmixujeme s maslom na hladkú hmotu (Podľa chuti môžeme pridať aj strúčik cesnaku).
Do nátierky vmiešame tvaroh alebo rozmixované tofu, dochutíme soľou.
Môžeme ozdobiť nasekanou čerstvo žeruchou.
Zelená bábovka
Suroviny:
1,5 hrnčeka trstinového cukru
1 hrnček žihľavového pyré (predstavuje to približne polovicu tašky žihľavy, dá sa použiť aj mrlík biely alebo mrlík dobrý)
0,5 hrnčeka slnečnicového alebo olivového oleja
1 vanilkový pudingový prášok
6 lyžíc pomletých ľanových semiačok
1 prášok do pečiva
1 čajová lyžička jedlej sódy
kôra z jedného bio citróna
1,5 hrnčeka múky
do kakaovej časti: 1 lyžica kakaa, 1 lyžica vody, štipka prášku do pečiva
Postup:
Žihľavu (bez stoniek) sparíme horúcou vodou a rozmixujeme so 4 lyžicami vody na husté pyré.
Do pyré vmiešame olej, cukor, ľanové semiačka, citrónovú kôru.
Múku zmiešame s pudingovým práškom, sódou, práškom do pečiva a vmiešame do pyré.
Do vymastenej a múkou vysypanej formy vlejeme 2/3 cesta. K zostatku pridáme kakaovú zmes a zmiešame. Kakaové cesto vlejeme do formy.
Pečieme o vyhriatej forme na 180° C približne 40 minút.
Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline