Druhá augustová sobota na hrade Strečno bola naozaj výnimočná. Večer sa tam totiž konala zážitková prehliadka, ktorá bola zároveň prvým podujatím pre verejnosť v tomto roku. Podtitul Fraňove pletky návštevníkov zaujal a organizátori sa tešili z vypredanej akcie. Stredoveký hrad má večer úplne inú atmosféru, preto sú prehliadky v neskoršom čase veľmi žiadané. A keďže prvý vstup bol už o 18.00, prišlo aj veľa rodín s deťmi. S baterkami sa zase túlali záujemcovia na poslednej prehliadke o 21.00. Atraktívna bola i téma, veď klebety hýbali svetom odjakživa. Predstavenie v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA, ktoré pôsobí pri Považskom múzeu v Žiline, bolo uveriteľné a vtipné zároveň.
„Čo sa tu ponevierate, my dnes čakáme onakvejších hostí!“ rozčuľovala sa slúžka Marianka, keď vyliala vedro vody z okna hradu a takmer obliala návštevníkov pri bráne. Práve tam ich vítala slúžka Terezka, ktorá svoju kolegyňu upozornila, že vzácnymi hosťami sú všetci prítomní a hneď na úvod ich naučila, ako sa majú pozdraviť, ak na hrade stretnú milosťpána – Františka Vešeléniho a jeho manželku Žofiu Bosniakovú. S prostorekou Mariankou sa návštevníci stretli aj v priestoroch hradu. Na želanie majiteľky hradu pripravovala pečivo pre chudobných v dedine, ktoré slúžky na jej počesť nazvali bosniaky. Ako to už býva, neostalo len pri miesení cesta a pečení. Slúžky prebrali aj údajné milenky Františka Vešeléniho, teda najmä Máriu Séčiovú zvanú Muránska Venuša. Veru, komplimenty hradného pána a jeho prirodzený šarm lichotili každej žene v jeho prítomnosti. Terezka s Mariankou o tom vedeli svoje…
„Dobrý večer milosťpani,“ klaňali sa účastníci prehliadky, keď ich prišla pozdraviť aj samotná Žofia Bosniaková. „Hosť do domu, Boh do domu,“ usmievala sa a neostala nič dlžná povesti milej a dobrosrdečnej ženy. Svojim poddaným pomáhala za každých okolností a aj v tento večer sa ponáhľala rozdať im pripravené bosniaky. Z takejto obetavosti mal však hlavu v smútku jej manžel. Obával sa totiž o jej zdravotný stav, ktorému nepridávali ani spomínané klebety. A keďže František Vešeléni bol často odcestovaný, jeho neprítomnosť bola priam živnou pôdou na podobné povedačky. V záverečnej scéne pri rozhovore s miestnym kňazom však prítomných ubezpečil, že je svojej manželke verný a bude sa snažiť venovať jej viac času. Presvedčil ich? Tých najmenších jednoznačne. Deti totiž hltali každé slovo hercov a príbeh odohrávajúci sa na večernom hrade si určite zapamätajú.
