Veľkonočné obdobie so svojimi zvykmi patrí ku jarným kalendárnym obyčajom.
Týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný aj Veľký alebo Veľkonočný týždeň, začína Kvetnou nedeľou. Počas tohto dňa je zvykom svätiť pri bohoslužbách vŕbové prúty – bahniatka. Veriaci si ich nosia domov a slúžia im ako ochrana domu. Svätenie bahniatok sa vysvetľuje podľa toho, že v tento deň vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema vítaný palmovými listami. S Kvetnou nedeľou sa spájalo množstvo poverových predstáv, napríklad, že sa otvára zem alebo keď matka prinesie malé dieťa do kostola, začne skôr hovoriť. V tento deň sa jedli najmä cestoviny posypané makom, aby narástli dlhé klasy s množstvom zrna.
Termín slávenia Veľkej noci je pohyblivý, závisí od lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Pre kresťanov je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka, kedy slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa s Veľkou nocou spájali aj zvyky spojené so začiatkom jari a poľnohospodárskych prác.
Sviatky Veľkej noci
Posledné dni veľkonočného alebo aj Veľkého týždňa mali dôležitú funkciu.
Zelený štvrtok je chápaný ako spomienka na slávenie poslednej večere Ježiša a apoštolov. Označenie „zelený“ má podľa Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš modlil. Druhé vysvetlenie hovorí, že názov pochádza z germánskeho slova greinen – nariekať. V starej cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Počas slávenia omše sa „zaviazali zvony“ a až do Bielej soboty sa používali rapkáče. Niekedy sa s nimi chodilo po dedine, aby hlukom odstrašili zlé sily. Množstvo úkonov sa týkalo zabezpečenia zdravia ľudí a zvierat. Umývanie sa v potoku pred východom Slnka malo priniesť človeku zdravie, krásu a silu. Chlapcom na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali pekné, husté a aby im skoro nešediveli. Súčasťou dňa bolo varenie pôstnych zeleninových zelených jedál – špenát, šťavel, žihľava.
Veľký piatok je smútočným dňom veľkonočného týždňa, kedy sa slávi ukrižovanie Ježiša Krista. V ľudovej kultúre sa v tento deň konali obyčaje, ktoré nadväzovali na obyčaje Zeleného štvrtka. Dievčatá si pri potoku pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé. Kto sa chcel zbaviť chorôb mal skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla. V tento deň sa podľa predstáv ľudí ľahšie a rýchlejšie hoja rany. Gazdovia preto značkovali zvieratá či kastrovali baranov. Ak sa nedodržiaval úplný pôst, pripravovali sa len pôstne jedlá – strukoviny, zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa aj údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Biela sobota je cirkevným sviatkom a smútočným dňom. Názov dostala podľa bielej farby rúcha, ktoré sa v tento deň odovzdáva dospelým, ktorí sa obrátili na kresťanskú vieru. Katechumeni, ako sa im hovorí, prijímajú na Bielu sobotu hneď tri sviatosti – krst, prvé sväté prijímanie aj birmovku. Cirkevné obrady sa na Bielu sobotu začínali až po zotmení. Dôležitým úkonom bolo rozväzovanie zvonov a príprava na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pred kostolom sa pálil oheň, kde sa spaľovali zvyšky posvätných predmetov – starého paškálu a oleja. Oheň bol posvätený kňazom a zapaľovala sa ním hlavná sviečka paškál. Uhlíkom z pahreby kedysi ľudia pripisovali magické vlastnosti – vraj dokážu ochrániť dom pred požiarom a dávali sa aj na polia. Bohatú úrodu ovocia malo zabezpečiť trasenie stromov. Pripravovali sa obradové jedlá, ktoré sa na druhý deň svätili – šunka, klobása, vajíčka.
Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočného týždňa a Veľkej noci. V tento deň je ukončenie veľkého 40-dňového pôstu. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá. Najvýznamnejším jedlom boli vajíčka. Hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli a aby sa zabezpečila ich súdržnosť. Veľký význam ľudia pripisovali návratu z nedeľnej bohoslužby – kto vraj prvý dobehne domov, tomu prvému dozrie úroda a ako prvý skončí s prácami na poli. Ženy a dievčatá počas nedele zdobili vajíčka a mládenci z vŕbových prútov plietli korbáče.
Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatkov Veľkej noci. V tradičnej ľudovej kultúre sa s ním spájajú obyčaje šibania a oblievania dievčat a žien veľkonočným korbáčom. Tento korbáč je upletený z čerstvých, najčastejšie vŕbových prútov. Kúpačky a šibačky začínali kedysi hneď po polnoci alebo skoro ráno. Skupinky mládencov chodili po dedine a navštevovali domy, kde mali dospelé dievky. Dievčatá sa dávali šibať, lebo sa verilo, že im to zabezpečí krásu a zdravie. V domácnosti šibačom za odmenu ponúkli vajíčka, koláče, víno alebo pálenku. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Večer usporiadali mládenci zábavu, na ktorú pozvali aj dospelé dievčatá. Menší chlapci chodili na šibačku doobeda a odmenou im boli kraslice a cukrovinky, v súčasnosti sú to aj peniaze.
Zbierkový predmet z múzea
Považské múzeum v Žiline pripravilo vo veľkonočnom období zbierkový predmet mesiaca apríl tematicky zameraný na veľkonočné obdobie. Sú ním drevené striekače a korbáč.Veľkonočný pondelok sa nezaobišiel bez šibačky a oblievačky. Nebolo tomu inak ani v obci Divinka, odkiaľ vystavené zbierkové predmety pochádzajú. Korbáč je upletený z vŕbového prútia s ozdobne vypletanou rúčkou. Drevené striekače sú z bazového dreva.Voda a oblievanie bolo prostriedkom očisty človeka. Aj počas veľkonočného týždňa sa ľudia dôkladne umývali. Veľkonočná oblievačka mala priniesť zdravie a krásu. Zeleň mladých prútikov vo forme veľkonočných korbáčov symbolizovala silu, zdravie a sviežosť.
Text: Adriana Bárdyová, Považské múzeum v Žiline
Foto: archív PMZA
