Invázne astry – atraktívne, ale agresívne sa šíriace
Najvďačnejšími kvetinami októbra sú astry, znášajú prízemné mrazíky a množstvom atraktívnych kultivarov skrášľujú jesenné záhradky aj cintoríny.
Veľkú skupinu astier rastúcich v našej krajine však označujeme ako invázne, pretože sa agresívne a nekompromisne šíria územím, tvoria rozsiahle jednoliate porasty a tým uberajú životný priestor domácim rastlinným spoločenstvám. Sú konkurenčne veľmi zdatné, nenáročné na podmienky, bez zásahu človeka skoro nezničiteľné. Z jednej rastliny môže vietor rozniesť až 200 000 semien, pretože bohato kvitnú, aj keď kvety sú pomerne malé. Ich rozširovanie môže obmedziť len pravidelné kosenie. Astra novobelgická, hladká, kopijovitolistá, novoanglická, malokvetá a astra vŕbovitá pochádzajú zo severnej Ameriky. Splaneli väčšinou zo záhrad a rozšírili sa po celom Slovensku. Nachádzame ich pozdĺž riek, komunikácií, skládok a na neobhospodarovaných plochách v blízkosti sídiel mimo lesov a vysokých pohorí. Sú esteticky veľmi príjemné, voňavé a medonosné, ale negatíva ich hromadného výskytu a ovplyvňovania prirodzenej flóry určite prevažujú. Mimo pestovaných druhov astier u nás vo voľnej prírode rastie pôvodná teplomilná astra spišská a ozdobou štrbín vápencových brál našich pohorí je astra alpínska.
V herbári Považského múzea máme z okolia zdokumentovaný výskyt astry kopijovitolistej, astry hladkej, astry vŕbovitej a astry rôznofarebnej. Podľa najnovšieho taxonomického členenia sú zaraďované do rodu Symphyotrichum, ktorý po celom svete zahŕňa 90 druhov. Presné určenie často sťažuje ich vzájomné kríženie.
Astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus) je až 120 cm vysoká bylina, ktorá je už od 19. storočia pestovaná ako okrasná trvalka. Názov astry hladkej (Aster laevis) upozorňuje na holú stonku, odlišnosťou od príbuzných sú aj drobné lístky na konárikoch hlavnej stonky. Až trojcentimetrové modrofialové korunné lupienky má astra novobelgická (Aster novi-belgii), ktorá je u nás najbežnejšie sa vyskytujúcou inváznou astrou. Astra rôznofarebná (Aster x versicolor) vznikla pravdepodobne krížením astry novobelgickej a astry hladkej, astra vŕbovitá (Aster x salignum) je krížencom astry novobelgickej a kopijovitolistej. Uvedené krížence vznikli až na území Európy, nesú znaky obidvoch rodičovských rastlín.
Pozrieť si rozkvitnuté porasty inváznych astier môžete priamo v Žiline v priebehu októbra, stačí sa vybrať na prechádzku popri vodných tokoch alebo okolo opustených pozemkov blízko železnice. Astra rôznofarebná je typická početnými pomerne veľkými kvetmi s fialovo modrými lupienkami, astra kopijovitolistá nemá na báze listov ušká, kvety má drobnejšie, s bielymi lupienkami.
Fond zbierkových predmetov Považského múzea zahŕňa vyše 152 000 predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré múzeum uchováva, ochraňuje, odborne spracováva a používa na výstavné a iné prezentačné účely. Fond je rozdelený na odbory: história, doprava, archeológia, etnológia, drotárstvo, geológia, zoológia a botanika. Odbor botaniky eviduje v herbári vyše 17 000 položiek nižších a vyšších rastlín, ktoré dokumentujú flóru severozápadného Slovenska.
Tešíme sa na vašu návštevu!
text: Ing. Květa Kicková, botanička Považského múzea
foto: archív Považského múzea
