Fašiangy trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Je to obdobie medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom. Počet dní, počas ktorých trvajú fašiangy, sa mení, pretože sú závislé od pohyblivého dátumu veľkonočnej nedele a štyridsiatich dní veľkého pôstu. Fašiangy boli časom, keď sa častejšie konali priadky, zakáľačky a svadby, pri ktorých nechýbali početné hry, zábavy či obchôdzky masiek.
Zbierkovým predmetom mesiaca február je maska turoňa v Terchovej, ktorá patrí do zbierkového fondu etnológie. Fašiangová maska má podobu štylizovanej kravskej hlavy z plechu, ktorý je potiahnutý režným plátnom. Plátenné sú aj šaty s rukávmi. Na hlave má veľké rohy z koreňa smreka a na čele bielu ovčiu kožušinu. Oči a nozdry sú maľované. Masku vyrobil v roku 1972 Vincent Michálek pre školský súbor.
Turoň je všeobecne rozšírenou fašiangovou maskou, známou nielen na celom území Slovenska, ale aj v Poľsku a Čechách. Jej názov je odvodený od tura, teda zvieraťa podobného volovi, ktoré na Slovensku vyhynulo v 17. storočí a v magických predstavách našich predkov symbolizovalo silu a plodnosť. Je zoomorfnou maskou s magicko-ceremoniálnou funkciou a bola súčasťou maskovaných obchôdzok. Jej obradnou úlohou bolo pováľať sa v každom dvore na hnojisku, kde ho za veselého spevu prítomných: „Turvoňko, vesele, vstaň hore ze zeme, nech sa ti pan gazda zasmeje. A ja ťa Turvoňko zabijem, a ja ťa zimovať nebudem“, obradne podrezali drevenou šabľou, čoho následkom hnoj nadobudol magickú silu, a tá mala zabezpečiť dobrú úrodu. Do hnojiska nakoniec zapichli prútik, ktorým pošibali stádo pri prvom výhone dobytka.
text: Mgr. Adriana Bárdyová – etnologička Považského múzea
