Prvého novembra 1883, pred 140 rokmi, bola otvorená železnica, ktorá spojila Žilinu s Trenčínom.
Išlo o posledný úsek Považskej železnice, ktorá nadviazala na staršie železničné projekty. Prvým z nich bola konská železnica Bratislava – Trnava ( – Sereď), ktorej výstavbu iniciovala v roku 1845 skupina miestnych podnikateľov a šľachticov. Po zistení, že konský pohon je niekoľkonásobne nákladnejší ako parná trakcia bola táto železnica v roku 1873 začlenená do novovytvoreného projektu s názvom Považská železnica, ktorý utvorilo konzorcium podnikateľov Windischgrätza a Breunera. Prestavaná bola na parnú prevádzku a v roku 1876 predĺžená z Trnavy po Nové mesto nad Váhom. V roku 1878 ju predĺžili až po stanicu Zlatovce.
V tom čase sa konzorcium ocitlo vo finančných ťažkostiach, a tak trať napokon prevzal štát a odovzdal do prevádzky štátnym železniciam (MÁV). Začiatkom 80. rokov odkúpila Považskú železnicu spoločnosť StEG (Staatseisenbahngesselschaft, Rakúsko-Uhorská spoločnosť štátnej železnice). V roku 1883 ju dostavala od Trenčína po Žilinu. Tu si spoločnosť postavila vlastnú stanicu pod názvom Nová Žilina, rušňové depo a obytnú kolóniu pre jej zamestnancov, ktorú tvorilo 12 bytových domov.
Úsek Trenčín – Nová Žilina bol otvorený 1. novembra 1883. So stanicou Košicko-bohumínskej železnice bola Považská železnica prepojená takmer 1 km dlhou koľajou, ktorá bola postavená v nasledujúcom roku a koľajou, ktorá viedla poza rušňovú remízu a napájala sa na trať Košicko-bohumínskej železnice pred mostom cez Váh. Táto koľaj mala názov Budatínska spojka. Dôvodom jej vybudovania bolo, že v roku 1884 spoločnosť StEG otvorila aj železničnú trať Čadca – Zwardoń. Úsek Košicko-bohumínskej železnice medzi Budatínskou spojkou a stanicou Čadca (vrátane) sa stal peážny, t. j. využívali ho obe spoločnosti. Tento stav trval až do konca roku 1891, kedy bola spoločnosť StEG poštátnená. Trať Čadca – Zwardoń prevzala Košicko-bohumínska železnica a Považskú železnicu Uhorské štátne železnice MÁV.
Text: Mgr. Peter Šimko, PhD.
