Pred sto šesťdesiatimi rokmi, 3. júla 1863, sa v Dlhom Poli narodil jeden z najznámejších drotárov, vynikajúci majster, úspešný podnikateľ, inovátor, neúnavný propagátor drotárskeho remesla a vizionár Jozef Holánik-Bakeľ. Vyrastal v rodine, kde sa práca s drôtom dedila z otca na syna. Po vyučení v drotárskej dielni majstra Čapičíka v Poznani istý čas vandroval s otcom po Poľsku. Neskôr sa osamostatnil a v roku 1889 si vo Varšave založil prosperujúcu dielňu. Zamestnávala 30 drotárov i viacero učňov a pracovala s 30 % ziskom. Vyrábala viac ako 100 druhov drôtených výrobkov, najmä kuchynských potrieb, bytových doplnkov, vtáčích klietok a ako európsku novinku priniesla aj nábytok pre bábiky. Okrem toho povrchovo upravovala medený riad cínovaním.
Jozef Holánik, inšpirovaný výrobkami spišských košikárov, ktorí ponúkali svoje výrobky na poľských jarmokoch, koncom 19. storočia uviedol na trh nový bezkonkurenčný druh luxusných úžitkovo-dekoratívnych predmetov (vázy, košíky, podnosy, kazety na šperky a cigarety), určených pre bohaté meštianske a šľachtické domácnosti. Zhotovoval ich originálnou autorskou technikou, ktorá predstavovala kombináciu šperkárskych, drotárskych a košikárskych pracovných postupov a prvkov a výsledný výplet pripomínal čipku. Išlo o výnimočné, vo svojej dobe veľmi žiadané artefakty z mosadzného drôtu, upravené postriebrením a pozlátením. Predával ich v Poľsku, Rakúsko–Uhorsku, Nemecku, Fínsku, východnej a ázijskej časti Ruska i v USA. Získal za ne mnohé ocenenia, najvyššie hlavnú cenu Gran Premio a zlatú medailu na medzinárodnej priemyselnej a poľnohospodárskej výstave v Ríme v roku 1911. Do ich výroby však svojich zamestnancov nezasvätil. Plietol ich sám vo svojom varšavskom byte a novú technológiu chránil ako vzácne rodinné výrobné tajomstvo.
Počas I. svetovej vojny bol Jozef Holánik nútený dielňu uzavrieť a po roku 1917 sa natrvalo vrátil do rodnej obce. Naďalej pracoval, neúnavne propagoval drotárstvo, snažil sa o jeho pozdvihnutie a uznanie ako jedinečného umeleckého remesla. Svoje výrobky za týmto účelom osobne roznášal na významné vládne, kultúrne i spoločenské inštitúcie. Nevynechal ani prezidentskú kanceláriu a ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. V Dlhom Poli bol váženým členom obecného zastupiteľstva, poctivým človekom, hrdým na svoje remeslo a zručnosť. Sám seba nazýval „Prvým umelcom pletených košíkov z drôtu“ a svoju drevenicu vyzdobil zväčšenými kópiami medailí, ktoré za svojho života získal. Návštevníci Dlhého Poľa ich dnes opäť môžu obdivovať na zrekonštruovanom Holánikovom dome. Stavba je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska a je v nej majstrovo múzeum.
Z pozostalosti Jozefa Holánika sa do zbierkového fondu Považského múzea, popri jedinečných výrobkoch, dostal aj album vedený pod evidenčným číslom D 1131 a D 3225/ 1 – 5, v ktorom majster zmapoval svoju profesijnú kariéru. Obsahuje fotografie rodiny, snímky a výstav i výstrižky z dobovej tlače, týkajúce sa jeho práce. Jozef Holánik-Bakeľ zomrel v Dlhom Poli 7. augusta 1942 a pochovaný je na miestnom cintoríne. Svoje remeselné majstrovstvo na sklonku života odovzdal zaťovi Jakubovi Šeríkovi-Fujakovi, po ňom drotársku štafetu prebrali vnuci Jozef Šerík zo Žiliny, no najmä Juraj Šerík, žijúci v Dlhom Poli. Jozef Holánik sa tak stal zakladateľom rodu výnimočných umeleckých remeselníkov.
Zbierkový predmet si môžete pozrieť v infopulte Budatínskeho hradu do konca augusta počas otváracích hodín.
text a foto: Mgr. Katarína Hallonová, oddelenie drotárstva