Predmetom mesiaca december je soška sv. Jozefa

Zbierkový fond drotárstva Považského múzea obsahuje okrem drôtených artefaktov dokumentujúcich vývoj remesla aj predmety etnografickej povahy, ktoré nám pomáhajú rekonštruovať spôsob života obyvateľov významných drotárskych centier na severozápadnom Slovensku. K vzácnym exponátom v tomto zmysle patrí drevená ľudová soška so sakrálnym námetom zobrazujúca sv. Jozefa s malým Ježišom, ktorá sa stala zbierkovým predmetom mesiaca december.

Do zbierok múzea sa dostala v roku 2008 od Anny Poláškovej z Veľkého Rovného. V rodine jej patrilo skutočne výnimočné miesto a podľa spomienok poslednej majiteľky bola súčasťou takzvaného svätého kúta v izbe drevenice, ktorá bola postavená ešte v roku 1760 v časti obce nazývanej „u Baculi.“ Kultový alebo svätý kút, ako ho v Rovnom častejšie nazývali, sa v minulosti nachádzal v každom vidieckom príbytku. Tu sa rodina stretávala pri pravidelnom modlení a stolovaní a sem domáci umiestňovali okrem sôch svätcov aj púťové tlače, sväté obrazy, kríže či maľby na skle. Pri tomto malom oltáriku sa odohrávali aj všetky dôležité rodinné udalosti, zvyky a obrady.

Sošku sv. Jozefa zhotovil neznámy ľudový rezbár v roku 1900.  Údaj o jej veku prezrádza vročenie na masívnom drevenom podstavci. Cenená je nielen vďaka precíznemu výtvarnému prevedeniu a monumentálnosti, ale predovšetkým kvôli funkcii, ktorú v minulosti plnila. Svätec ochraňoval obyvateľov domu a ich majetok pred živelnými pohromami i nadprirodzenými silami a zároveň bol pre domácich zdrojom útechy v ťažkých životných situáciách. Exponát je o to vzácnejší, že bol vyrobený v období, ktoré charakterizuje výrazný pokles produkcie drevených ľudových plastík, pretože vidiecky vkus sa zrazu zmenil. Na dedinách ich obyvatelia začali nahrádzať kupovanými soškami zo sadry alebo keramiky s nízkou výtvarnou hodnotou a  polychrómované plastiky z dreva postupne odkladali na povaly domov.

Sakrálne sošky vyrezávali samoukovia, často na objednávky. Inšpirovali sa najmä barokovými ikonografickými predlohami, ktoré pre rezbárov a maliarov rozmnožovali lokálne tlačiarne podľa drevorytov či obrazovými reprodukciami z modlitebných kníh a pod. Zobrazenie sv. Jozefa bolo v ľudovom prostredí menej časté, no napriek tomu sa tento svätec tešil mimoriadnej úcte, predovšetkým ako patrón tesárov a robotníkov pracujúcich s drevom. Ako pestúna Ježiša Krista ho uctievali manželia, otcovia či vychovávatelia rodín.

Sošku sv. Jozefa môžu vidieť návštevníci v infopulte Budatínskehoh radu celý december v čase otváracích hodín.

Exponát reštaurovala Mgr. art. Barbora Lokajová v roku 2023. Plastika nie je úplná, sv. Jozef v pravej ruke pôvodne držal ľaliu, jeden zo svojich atribútov.

Text: Mgr. Katarína Kendrová

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top