Zbierkový fond drotárstva Považského múzea obsahuje okrem drôtených artefaktov dokumentujúcich vývoj remesla aj predmety etnografickej povahy, ktoré nám pomáhajú rekonštruovať spôsob života obyvateľov významných drotárskych centier na severozápadnom Slovensku. K vzácnym exponátom v tomto zmysle patrí drevená ľudová soška so sakrálnym námetom zobrazujúca sv. Jozefa s malým Ježišom, ktorá sa stala zbierkovým predmetom mesiaca december.
Do zbierok múzea sa dostala v roku 2008 od Anny Poláškovej z Veľkého Rovného. V rodine jej patrilo skutočne výnimočné miesto a podľa spomienok poslednej majiteľky bola súčasťou takzvaného svätého kúta v izbe drevenice, ktorá bola postavená ešte v roku 1760 v časti obce nazývanej „u Baculi.“ Kultový alebo svätý kút, ako ho v Rovnom častejšie nazývali, sa v minulosti nachádzal v každom vidieckom príbytku. Tu sa rodina stretávala pri pravidelnom modlení a stolovaní a sem domáci umiestňovali okrem sôch svätcov aj púťové tlače, sväté obrazy, kríže či maľby na skle. Pri tomto malom oltáriku sa odohrávali aj všetky dôležité rodinné udalosti, zvyky a obrady.
Sošku sv. Jozefa zhotovil neznámy ľudový rezbár v roku 1900. Údaj o jej veku prezrádza vročenie na masívnom drevenom podstavci. Cenená je nielen vďaka precíznemu výtvarnému prevedeniu a monumentálnosti, ale predovšetkým kvôli funkcii, ktorú v minulosti plnila. Svätec ochraňoval obyvateľov domu a ich majetok pred živelnými pohromami i nadprirodzenými silami a zároveň bol pre domácich zdrojom útechy v ťažkých životných situáciách. Exponát je o to vzácnejší, že bol vyrobený v období, ktoré charakterizuje výrazný pokles produkcie drevených ľudových plastík, pretože vidiecky vkus sa zrazu zmenil. Na dedinách ich obyvatelia začali nahrádzať kupovanými soškami zo sadry alebo keramiky s nízkou výtvarnou hodnotou a polychrómované plastiky z dreva postupne odkladali na povaly domov.
Sakrálne sošky vyrezávali samoukovia, často na objednávky. Inšpirovali sa najmä barokovými ikonografickými predlohami, ktoré pre rezbárov a maliarov rozmnožovali lokálne tlačiarne podľa drevorytov či obrazovými reprodukciami z modlitebných kníh a pod. Zobrazenie sv. Jozefa bolo v ľudovom prostredí menej časté, no napriek tomu sa tento svätec tešil mimoriadnej úcte, predovšetkým ako patrón tesárov a robotníkov pracujúcich s drevom. Ako pestúna Ježiša Krista ho uctievali manželia, otcovia či vychovávatelia rodín.
Sošku sv. Jozefa môžu vidieť návštevníci v infopulte Budatínskehoh radu celý december v čase otváracích hodín.
Exponát reštaurovala Mgr. art. Barbora Lokajová v roku 2023. Plastika nie je úplná, sv. Jozef v pravej ruke pôvodne držal ľaliu, jeden zo svojich atribútov.
Text: Mgr. Katarína Kendrová