Pre školy opäť pripravujeme špeciálnu prehliadku Budatínskeho hradu s rôznymi aktivitami. Tento rok na tému Príbehy osobností. Dĺžka trvania 120 minút. Vhodné pre ZŠ od 2. do 7. ročníka. V jednej skupine max. 20 žiakov. Nutné sa vopred objednať na tel. čísle 0907 108 659.
V priestoroch stredovekej dediny Paseka bude od 20. mája sprístupnená výstava s názvom Na hrade a pod hradom. Výstava prezentuje práce žiakov ZUŠ M. R. Štefánika v Čadci. Diela vznikli výtvarnou technikou – maľba na plátno s akrylovými farbami.
Výstava mala minulý rok veľký úspech, preto sa organizátorky rozhodli námet zopakovať. Deti pod vedením výtvarných pedagogičiek Ingrid Šiškovej, Miroslavy Habčákovej Samsonovej a Petronely Vlhovej opäť pustili uzdu svojej fantázii a vznikli originálne obrazy na tému život na hrade a pod hradom. Tentokrát sa do projektu zapojilo 102 žiakov. „Deti majú možnosť prezentovať svoje umenie a návštevníkom môže počas cesty na hrad Strečno pookriať duša pri krásnych dielach,“ doplnila kurátorka výstavy Petronela Vlhová.
Výstava Na hrade a pod hradom v stredovekej dedine Paseka bude pre verejnosť prístupná do 31. októbra 2024.
Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu.
Výstava bude prístupná v Drotárskom pavilóne od 20. októbra 2023.
V piatok a sobotu 20. a 21. októbra 2023 sa v priestoroch Budatínskeho hradu uskutoční celoslovenské stretnutie drotárskych majstrov s účasťou českých remeselníkov. Podujatie vzniklo v roku 1991 z potreby združiť ľudí s teoretickým i praktickým záujmom o problematiku drotárstva s cieľom revitalizovať, v tom čase už takmer zaniknuté remeslo. Dnes je súčasťou programu Považského múzea zameraného na podporu tradície ručného spracovania drôtu a jeho dlhodobú udržateľnosť v populácii, ako unikátneho a špecifického slovenského fenoménu, zapísaného do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Doteraz sa uskutočnilo 28-krát, aktuálny, 29. ročník sa koná po trojročnej prestávke.
„Pre účastníkov stretnutia, ale aj návštevníkov múzea sme pripravili zaujímavý program. Hlavnou tvorivou aktivitou bude workshop, tak ako každý rok, venovaný rekonštrukcii drotárskych pracovných postupov a možnostiam ich využitia v súčasnej úžitkovej a výtvarnej tvorbe. Drotárski majstri budú na ňom tento rok riešiť problematiku spájania drôtu s najrôznejšími materiálmi podľa vlastného výberu. Vzhľadom na tvorivú fantáziu a kreativitu remeselníkov sa už teraz tešíme na nevšedné kombinácie s plechom, oceľovými komponentmi, drevom, textilom, papierom, plastmi, sklom, kameňmi či inými prírodninami, ktoré z tohto technického zadania isto vzídu. Téma je voľná, práce však musia byť zhotovené tradičnými drotárskymi postupmi,“ vysvetľuje historička drotárstva Katarína Hallonová.
Zo sprievodných aktivít je pre verejnosť pripravená reprezentatívna výstava Čo drôt spojil, čas nerozdelí, venovaná špecifickým technikám, ktoré využívali vandrovní drotári pri opravách úžitkových predmetov používaných v rôznych oblastiach života v roľníckych rodinách. Moderné umelecké drotárstvo predstaví autorská prezentácia Jozefa Šaba Tiene minulosti (výber z tvorby). „Charakteristickým znakom Šabovej tvorby je nielen rozmanitosť, ale aj zmysel pre experiment v oblasti drôtených výpletov a ich precízne technické prevedenie. Výstava predstaví menšie autorove práce ako vážne i vtipne poňaté figúry ľudských postáv, zvierat či malé kinetické hračky, ale aj rozmernejšie fantazijné postavy tzv. Drôtožrútov, v ktorých sa taktiež odráža autorov zmysel pre humor. Pre divákov azda najpríťažlivejšie diela z aktuálne vznikajúceho cyklus Tiene minulosti, ktorý autor vníma ako nostalgickú spomienku i poctu remeselníkom z minulosti, venujúcim sa dnes už sporadicky sa vyskytujúcim remeslám, budú zastúpené drôtenými plastikami drotára a šindliara v životnej veľkosti,“ dopĺňa kurátor výstavy Zdeno Hogh.
Počas oboch dní budú mať malí i veľkí návštevníci bez rozdielu veku možnosť spoznať drotárstvo ako zaujímavú alternatívnu voľnočasovú aktivitu v Škole drôtovania. Pod vedením lektora sa zoznámia so základmi pôvodnej práce s drôtom a svoju šikovnosť si otestujú pri výrobe jednoduchého suveníru.
Výstavy sú pre verejnosť prístupné v čase otváracích hodín Budatínskeho hradu, workshop drotárskych majstrov a škola drôtovania sa koná v piatok od 10.00 do 16.00 a v sobotu od 9.00 do 16.00.
Uplynulý piatok a sobotu realizovalo Považské múzeum (Zuzana Staneková) v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Martine (Marek Both) a obcou Kláštor pod Znievom (ktorá výdatne pomohla skupinkou dobrovoľníkov) archeologický výskum na hrade Zniev. Výskum pozostával z troch sond. Sonda I mala za úlohu vo vyhradenom priestore vyrovnať terén, aby sa získalo ďalšie miesto na ukladanie kameňa potrebného na (sanáciu) úpravu poškodených murív, ktorý v členitom teréne hradu nie je kde deponovať. Sonda II označuje polohu juhozápadnej obytnej miestnosti, do ktorej interiéru sa v minulosti zrútila časť západnej obvodovej steny. Tu bola odstránená časť sutinového závalu tak, aby bolo možné zdokumentovať spadnutý blok muriva, ktorý bude neskôr rozobratý a kameň z neho opätovne použitý na murovanie. Sonda III mala za úlohu nájsť a vyčistiť kompaktné murivo pod poškodenými stenami (kavernami) v obvodových múroch bašty a staršej budovy, aby sa na týchto vyčistených základoch mohli poškodené časti stien opätovne vymurovať, čím sa zamedzí ďalšiemu degradovaniu múrov.
S nadmorskou výškou 985 m je Zniev druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku. Pozostáva z horného a dolného hradu, pričom horný je starší, vybudovaný už v prvej polovici 13. stor. Slúžil ako komitátny hrad, preto sa aj v 14. storočí nazýval Turčianskym hradom (castrum Turus). Až neskôr dostal pomenovanie Znievsky.
Dolný hrad je o niečo mladší a mal charakter palácovej, obytnej stavby, hoci disponoval aj obrannými prvkami.
Spomedzi významných vlastníkov možno spomenúť Mikuláša Kostku (1530) a Františka Révaia (1545), neskôr sa stal korisťou Bočkajovcov, Tökölyovcov a Rákociovcov. Posledná písomná správa, ktorá spomína ešte využívaný dolný hrad je z roku 1713.
Prezentovanú sochu môžeme ikonograficky priradiť k typu Nanebovzatej Panny Márie – Assumpta, ktorý sa vyskytoval už v rannom stredoveku. Madona tohto typu je väčšinou zobrazená so zlatou aureolou ako stojí na polmesiaci symbolizujúcom jej panenstvo a nohami prišliapava hada alebo inú šelmu predstavujúcu Satana. Takto koncipovaný výjav vyjadruje jej triumf nad silami zla a nad dedičným hriechom. Na hlave máva kráľovskú alebo cisársku korunu, odkazujúcu na Máriu – Vládkyňu Nebies a na rukách môže mať malého Ježiša, ale aj nemusí. Madona zo zbierok Považského múzea vykazuje istú formálnu príbuznosť so „zázračnou“ sochou Panny Márie z kostola sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom (tzv. Dubnickou Madonou), ktorá bola približne od polovice 18. storočia cieľom pútí a tešila sa veľkému záujmu pre údajnú schopnosť uzdravenia. Vizuálne je charakteristická nezvyčajným gestom Ježiška sediaceho na ľavej ruke Matky, ktorý pravou rukou nežehná, čo je najčastejšia forma podobných zobrazení, ale nežne objíma jej tvár.
Ako mnohé sakrálne diela umiestnené v kostoloch, aj ona sa stala predmetom napodobovania ľudovými umelcami. Takéto sošky však bývali značne zjednodušené a niekedy rezbár originál ani nevidel a využíval napríklad rozšírenejšie grafické predlohy. Významným inšpiračným zdrojom pre vznik jej rôznych verzií mohlo byť teda aj dielo Alexa Jordánskeho, ktoré ponúkalo popisy konkrétnych typov Madon spolu s ich grafickým vyobrazením, vrátane rytiny spomínanej Dubnickej Madony (Krátky opis milostivých obrazov blahoslavenej Panny Márie Matky Božej, které v Královstve Uherském, a v patricích k němu částkách a krajinách verejně se cťá, 1938). V porovnaní s grafickým zobrazením však našej soške chýba bohatá symbolická ornamentika rúcha. Taktiež dieťa evidentne sedelo na jej pravej ruke, nie ľavej, ako je to v prípade knižnej grafiky. Naša Madona si však zachováva podobný strnulý postoj i zvonovitú siluetu a na spodnom medailóne sú viditeľné stopy maľby uhorského znaku, ktorý je na uvedenej rytine umiestnený na podstavci.
Zbierkový predmet reštaurovala konzervátorka Považského múzea Mgr. Art. Barbora Lokajová.
Text: Mgr. Zdeno Hogh
Náš kolega, historik a správca Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach si včera v Bratislave prebral ocenenie Literárneho fondu.
Spolu s kolektívom autorov – Mikuláš Argalács, Marián Dujnič, Milan Koreň, Zuzana Luprichová, Sándor Malatinszky, Juraj Pavlis a Martin Turóci – získali prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2022. Ocenenie im udelili za monografiu Košicko-bohumínska železnica, ktorá predstavuje vývoj jedného z najvýznamnejších železničných podnikov Rakúsko-Uhorska do roku 1918, ktorý priniesol rozvoj a prosperitu najmä regiónom na severnom Slovensku.
Výskum autorov prebiehal niekoľko rokov, počas ktorých zbierali fotografie a dokumenty, pátrali v archívoch a múzeách na Slovensku aj v zahraničí. Publikácia je rozdelená do troch častí. Prvá dokumentuje vývoj od výstavby železnice po vznik Československej republiky, druhá je historickou prechádzkou po trati od Čadce po Košice, a napokon tretia časť predstavuje súčasné zábery dôležitých miest niekdajšej železnice. Text v knihe je doplnený množstvom fotografií.
Krypta pod farským kostolom v Žiline vydala ďalšie tajomstvá. Aké? Dozviete sa na prednáške archeologičky a vedúcej výskumu Andrey Slanej.
Súčasťou prednášky bude výstavka zaujímavých antropologických a archeologických nálezov.
Vstupné je 2 €.
Workshop venovaný ukážke tvorby ručne robeného papiera s prírodnými prvkami kvetov a zafarbovania prírodnými pigmentami. Dozviete sa aj niečo z histórie tejto techniky. Workshop vedie autorky výstavy Dotyk krehkosti Silvia Bartoš.
Je vhodné sa dopredu objednať na tel. čísle 0949 720 222, počet miest je obmedzený (max. 15 osôb). Vhodné pre vekovú kategóriu od 10 rokov.
Cena: 5 eur
