Tento rok si pripomíname 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, ktorá patrila k jedným z najväčších a najkrvavejších vojnových konfliktov v dejinách ľudstva. Trvala dlhých šesť rokov. Toto obdobie je veľmi úzko späté s existenciou Slovenského štátu, ktorý vznikol 14. marca 1939 ako satelit Nemecka. Nie všetci sa stotožnili s novým režimom, preto nielen v zahraničí, ale aj v domácom prostredí sa začali vytvárať opozičné skupiny s povstaleckými plánmi, ktoré si vytýčili za cieľ obnoviť Česko-Slovensko a zároveň prispieť k porážke Nemecka. Kľúčovým prejavom odboja na Slovensku bolo povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, známe aj ako Slovenské národné povstanie.
Už od roku 1943 sa v Žiline pripravovalo vystúpenie žilinskej posádky v rámci Slovenského národného povstania. V meste sa sformoval ilegálny Oblastný výbor pre severozápadné Slovensko, ktorý zohral významnú úlohu nielen pri prípravách povstania, ale aj v jeho prvých dňoch. Organizovanie odboja nebolo jednoduché kvôli prítomnosti 350 nemeckých vojakov, ktorí prišli do Žiliny 20. augusta 1944. Prípravy zároveň sťažovali aj akcie partizánskych skupín, ktoré neboli skoordinované s postupom žilinskej posádky. V súvislosti s vývojom vojny bolo zrejmé, že nemecké sily v dôsledku približujúceho sa frontu skôr či neskôr vstúpia na územie Slovenska. Otázne bolo, kedy sa tak stane. Situácia sa vyostrila 28. augusta 1944, kedy partizáni zavraždili v Turčianskom sv. Martine skupinu nemeckých vojakov a civilistov prechádzajúcich vlakom cez Slovensko. Tento incident dal zelenú nemeckej armáde, ktorá začala okupovať naše územie. Keď nemecké jednotky začali obsadzovať územie Slovenska, ako prvá sa zapojila do ozbrojeného odporu posádka v Žiline. Dňa 29. augusta v ranných hodinách uskutočnil v žilinskej posádke prevrat major Dobrovodský, pričom posádka veľmi rýchlo prešla na stranu povstalcov. V prvých dňoch SNP došlo k bojom i v meste, pretože prítomní nemeckí vojaci vytvorili obrannú jednotku v centre Žiliny – zabarikádovali sa v budove dievčenského gymnázia, hlavnej pošty, synagóge a finančného paláca. Nemecká jednotka sa nechcela vzdať, čo povstalcom značne skomplikovalo situáciu. Pokusy o zlikvidovanie nemeckých stanovísk v Žiline neboli úspešné. Zabarikádovaní Nemci požiadali o rýchlu pomoc cez spojovaciu ústredňu na hlavnej pošte. Keď 30. augusta poobede prišla správa, že ďalšie okupačné jednotky sú už v Bytči a postupujú na Žilinu, povstalecké vojsko ukončilo boje v meste a ustúpilo do tiesňavy pri Strečne. Žilina tak ostala napospas nemeckým okupantom na niekoľko mesiacov.
Vypuknutím SNP sa Slovensko stalo bojovým územím a ostalo ním až do konca vojny. Slováci tak v záverečných mesiacoch vojny, ktorá sa im dovtedy v priamej podobe vyhýbala, pocítili jej hrôzostrašné dôsledky. Ozbrojené sily protifašistickej koalície spoločne bojovali proti Nemecku a jeho spojencom, ktorým bola aj vtedajšia Slovenská republika. Prvé bombardovanie zažili obyvatelia mesta Žilina v piatok 13. októbra 1944 v obedňajších hodinách. Cieľom náletu anglických a amerických lietadiel boli žilinské kasárne. Na mesto bolo zhodených 13 bômb, z toho explodovalo 10. V blízkosti železničnej stanice Nová Žilina padla jedna bomba, ktorá prerazila strechu a dve poschodia v bytovom dom, avšak nevybuchnutá ostala ležať v byte. Až na ďalší deň ju 6 odvážnych mužov pomocou plachty a zvesených dverí vyniesli z domu k Váhu, kde ju neskôr zlikvidovali pyrotechnici. Najväčší počet bômb padol v oblasti žilinských kasární, ktoré v tom čase okupovalo nemecké vojsko. Bomby nezasiahli priamo budovu kasárni, ale drevené domčeky v chudobnej štvrti nad nimi, známe aj ako Chalúpkova kolónia. Počas bombardovania vyhaslo 6 ľudských životov, bolo ranených 23 osôb a zničených 17 domov.
Bombardovanie Žiliny v októbri 1944. Autor: Ján Mrázik
Kráter po zhodení bomby v októbri 1944. Autor: Ján Mrázik
Ruiny domov a vyslobodzovacie práce po bombardovaní v októbri 1944. Autor: Ján Mrázik
Koncom roka 1944 začala Červená armáda spolu s rumunskými a československými jednotkami oslobodzovať územie Slovenska. Postup Červenej armády sa dodnes u nás označuje ako ,,oslobodenie,“ , hoci je otázne, či význam tohto slova (príchod slobody) napĺňa vzhľadom k vývoju situácie po vojne. V každom prípade vstup týchto vojsk na naše územie znamenal koniec vojny i nacistickej agresie a priniesol Slovákom dlho očakávaný mier.
Nemecko vnímalo Žilinu ako významné strategické mestom, pretože okrem toho, že bola hospodárskym a politickým strediskom severozápadného Slovenska, bola najmä dôležitým komunikačným uzlom, od ktorého v nemalej miere závisel osud nemeckých vojsk na Považí a Morave. Preto sa nemecké velenie rozhodlo pre pevnú obranu mesta – vybudovali zákopy, železobetónové bunkre, protitankové priekopy a zátarasy. Oslobodzovacie jednotky postupovali k Žiline od Malej Fatry. K mestu sa priblížili v apríli 1945. Boje prebiehali od 6. apríla a boli súčasťou tzv. ostravskej operácie. V druhej polovici apríla bola Žilina viackrát intenzívne bombardovaná, resp. ostreľovaná delostrelectvom. Smrtonosné bombardovanie sa odohralo 11. apríla 1945, kedy bolo na mesto zhodených asi 9 bômb. Tri z nich padli do priestoru železničnej stanice pri prekládkovej rampe, štyri padli do dvora a okolia domu na Hviezdoslavovej ulici, ďalšie dve skončili vo Váhu. Oveľa horšie to bolo 17. apríla, kedy päť sovietskych lietadiel okolo obeda hodilo na mesto pravdepodobne 20 bômb. Počas tohto bombardovania bolo zničených alebo poškodených viacero budov, napr. dievčenské gymnázium, katolícky dom, Bartákyho sklad uhlia, dom na Kuzmányho ulici, dom na Hollého ulici. Popri bombardovaní lietadlami dochádzalo k ostreľovaniu mesta delostreleckými granátmi z vrchu Polom. Nemci sa snažili spomaliť postup oslobodzovacích armády, preto pri ústupe nechávali za sebou spúšť. Odvliekli skoro všetko, čo sa dalo. Zničili aj telefónne drôty, čím zrušili všetky telefónne siete v meste. Ničili budovy, strhávali za sebou koľajnice, vyhadzovali mosty do vzduchu, rabovali obchody. V podvečerných hodinách 29. apríla začali nemecké motorizované jednotky ustupovať zo Žiliny smerom k Hričovu, pretože im hrozilo odrezanie ústupových ciest na Moravu. Dňa 30. apríla 1945 prišli do mesta oslobodzovacie jednotky a Žilina bola definitívne oslobodená spod nemeckej okupácie.
Dominika Hlobíková, Považské múzeum v Žiline
Všetky fotografie sú zo zbierok Považského múzea v Žiline
Betónové gule slúžili ako úkryt pre guľometníkov. Snímka z 11.04.1945
Poškodený Katolícky dom v Žiline a vedľa neho úplne zničená budova, bombardovanie dňa 17.04.1945
Ružičkova kolónia na Hlinách, bombardovanie dňa 17.04.1945
Zničený železničný most pri Budatíne dňa 29.4.1945
Pamätný spis oslobodenia Žiliny, 30.04.1945
Pozvánka na spoločný obed v hoteli Grand dňa 06.05.1945
