Považské múzeum v Žiline pravidelne predstavuje verejnosti zbierkový predmet mesiaca a keďže sa blíži jar, v marci to budú vzácne poľné buriny z fondu botaniky. So zmenou krajiny a spôsobu hospodárenia v nej sa mení aj jej flóra. Niektoré druhy rastlín, ktoré boli pred 60 rokmi bežnými sprievodcami poľnohospodárskych plodín sú dnes v aktuálnom Červenom zozname vedené ako nezvestné alebo kriticky ohrozené. Kúkoľ, po stáročia veľmi hojná nepríjemná burina obilných polí, je dnes botanická rarita, ktorej hrozí vo voľnej prírode vyhynutie. Niektoré z nich sú pritom z nášho územia známe už od doby bronzovej. Buriny sprevádzajú človeka od začiatku poľnohospodárstva. Veľa z nich má svoju pravlasť v oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, napríklad ako hlaváčik letný alebo nevädza poľná. Sú to zväčša jednoročné rastliny, ktoré dokázali ideálne využiť ornú pôdu ako miesto na svoj rozkvet.
Aj buriny môžu byť z botanického hľadiska vzácne. V herbári Považského múzea máme zastúpený kúkoľ poľný z lokality Nový Chlmec pri Žiline, kde rástol v roku 1959. Tento atraktívny kvietok červenofialovej farby s tromi černastými prúžkami na každom z piatich korunných lupienkov sa stal symbolom strácajúcej sa poľnej flóry. V minulosti, keď ešte neexistovali tak precízne postupy čistenia osiva, sa dostávali semená burín na polia priamou činnosťou hospodára. A z toho samozrejme profitovali rastliny ako kúkoľ, ktoré majú veľkostne a hmotnostne podobné semená ako cieľová plodina. Kúkoľu sa darilo najmä v porastoch raže. Jeho semená sú však jedovaté, ich pomletie spolu s obilím spôsobovalo horkosť až nepožívateľnosť získanej múky.
Ďalším z významných zástupcov múzejného herbára je konringia východná, kriticky ohrozený druh kapustovitej rastliny. V okolí Žiliny prirodzene nerastie, predmetný zdokumentovaný nález je z Bielych Karpát, ale rovnako ako pre ostatné spomínané druhy, v minulosti bola u nás nepomerne hojnejšia. Hlaváčik letný je podľa Červeného zoznamu rastlín Slovenska menej ohrozená rastlina z príbuzenstva iskerníkov. V roku 1994 sa našiel na okraji poľa pri Lietavskej Svinnej. Rastie zriedkavo v teplých oblastiach Slovenska v poľných kultúrach, aj popri cestách. Počas kvitnutia ho do diaľky prezrádzajú jeho pekné tehlovočervené kvety s čiernou škvrnkou na báze. Drobnobyľ roľná je zriedkavá poľná burinka ozimín z čeľade ružovitých. Jej najbližšia lokalita výskytu bola zaznamenaná v Tepličke nad Váhom. V súčasnosti je na Slovensku ohrozeným druhom.
Čo spôsobuje ohrozenosť niektorých v minulosti bežných rastlín? Intenzívne obhospodarované monokultúry nadbytočne ošetrované herbicídmi a umelými hnojivami, ktoré sa rozliehajú na rozľahlých hlboko zoraných plochách bez medzí, úhorov, krovín alebo obrastených poľných ciest. Neplatí to však pre všetky spoločenstvá burín. Pŕhľava dvojdomá, pýr plazivý, lipkavec obyčajný, pichliač roľný si poradia aj s ťažkými životnými podmienkami okraja poľného hnojoviska. Prieberčivejšie rastliny viazané na ornú pôdu však vyžadujú, aby boli zabezpečené špecifické podmienky. Mozaika malých políčok so striedaním rozmanitých plodín v predchádzajúcich stáročiach bola pre nich naozajstným rajom. Jednej skupine sa darilo v obilných políčkach, iné boli viazané na úhory, okopaniny alebo technické plodiny ako ľan. V polovici 20. storočia, s utlmením pestovania ľanu a zdokonalením agrotechnických postupov pri jeho pestovaní ako prvé vymizli buriny viazané na ľan. Herbicídy a umelé hnojivá spôsobili, že počas 21. storočia sa ďalšie druhy burín stali veľmi zriedkavými. Ich výskyt sa viaže len na oblasti s tradičným extenzívnym spôsobom poľnohospodárstva. Nádejou na nápravu je ekologizácia poľnohospodárstva, nielen nádejou, že krajina bude pestrejšia na divorastúce druhy rastlín, vrátane zriedkavých burín ornej pôdy, ale aj na živočíchy, biotopy, na úhory, medze, poľné cesty, stromoradia a prirodzené brehové porasty jarkov a potokov a tôní. Je to rovnako nádej pre stabilnejšiu krajinu, kde sa hľadí na ochranu pôdy pred eróziou, na krajinu s dostatkom pôdnej vlhkosti, ktorá zabezpečí dosť úrody a miesta pre život a jeho rozmanitosť.
text: Květa Kicková, Považské múzeum v Žiline
foto: archív Považského múzea v Žiline
