Pred sto šesťdesiatimi rokmi, 3. júla 1863, sa v Dlhom Poli narodil jeden z najznámejších drotárov, vynikajúci majster, úspešný podnikateľ, inovátor, neúnavný propagátor drotárskeho remesla a vizionár Jozef Holánik-Bakeľ. Vyrastal v rodine, kde sa práca s drôtom dedila z otca na syna. Po vyučení v drotárskej dielni majstra Čapičíka v Poznani istý čas vandroval s otcom po Poľsku. Neskôr sa osamostatnil a v roku 1889 si vo Varšave založil prosperujúcu dielňu. Zamestnávala 30 drotárov i viacero učňov a pracovala s 30 % ziskom. Vyrábala viac ako 100 druhov drôtených výrobkov, najmä kuchynských potrieb, bytových doplnkov, vtáčích klietok a ako európsku novinku priniesla aj nábytok pre bábiky. Okrem toho  povrchovo upravovala medený riad cínovaním.

Jozef Holánik, inšpirovaný výrobkami spišských košikárov, ktorí ponúkali svoje výrobky na poľských jarmokoch, koncom 19. storočia uviedol na trh nový bezkonkurenčný druh luxusných úžitkovo-dekoratívnych predmetov (vázy, košíky, podnosy, kazety na šperky a cigarety), určených pre bohaté meštianske a šľachtické domácnosti. Zhotovoval ich originálnou autorskou technikou, ktorá predstavovala kombináciu šperkárskych, drotárskych a košikárskych pracovných postupov a prvkov a výsledný výplet pripomínal čipku. Išlo o výnimočné, vo svojej dobe veľmi žiadané artefakty z mosadzného drôtu, upravené postriebrením a pozlátením. Predával ich v Poľsku, Rakúsko–Uhorsku, Nemecku, Fínsku, východnej a ázijskej časti Ruska i v USA. Získal za ne mnohé ocenenia, najvyššie hlavnú cenu Gran Premio a zlatú medailu na medzinárodnej priemyselnej a poľnohospodárskej výstave v Ríme v roku 1911. Do ich výroby však svojich zamestnancov nezasvätil. Plietol ich sám vo svojom varšavskom byte a novú technológiu chránil ako vzácne rodinné výrobné tajomstvo.

Počas I. svetovej vojny bol Jozef Holánik nútený dielňu uzavrieť a po roku 1917 sa natrvalo vrátil do rodnej obce. Naďalej pracoval, neúnavne propagoval drotárstvo, snažil sa o jeho pozdvihnutie a uznanie ako jedinečného umeleckého remesla. Svoje výrobky za týmto účelom osobne roznášal na významné vládne, kultúrne  i spoločenské inštitúcie. Nevynechal ani prezidentskú kanceláriu a ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. V Dlhom Poli bol váženým členom obecného zastupiteľstva, poctivým človekom, hrdým na svoje remeslo a zručnosť. Sám seba nazýval „Prvým umelcom pletených košíkov z drôtu“ a svoju drevenicu vyzdobil zväčšenými kópiami medailí, ktoré za svojho života získal. Návštevníci Dlhého Poľa ich dnes opäť môžu obdivovať na zrekonštruovanom Holánikovom dome. Stavba je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska a je v nej majstrovo múzeum.

Z pozostalosti Jozefa Holánika sa do zbierkového fondu Považského múzea, popri jedinečných výrobkoch, dostal aj album vedený pod evidenčným číslom D 1131 a D 3225/ 1 – 5, v ktorom majster zmapoval svoju profesijnú kariéru. Obsahuje fotografie rodiny, snímky a výstav i výstrižky z dobovej tlače, týkajúce sa jeho práce. Jozef Holánik-Bakeľ zomrel v Dlhom Poli  7. augusta 1942 a pochovaný je na miestnom cintoríne. Svoje remeselné majstrovstvo na sklonku života odovzdal zaťovi Jakubovi Šeríkovi-Fujakovi, po ňom drotársku štafetu prebrali vnuci Jozef  Šerík zo Žiliny, no najmä Juraj Šerík, žijúci v Dlhom Poli. Jozef Holánik sa tak stal zakladateľom rodu výnimočných umeleckých remeselníkov.

Zbierkový predmet si môžete pozrieť v infopulte Budatínskeho hradu do konca augusta počas otváracích hodín.

text a foto: Mgr. Katarína Hallonová, oddelenie drotárstva

Tretia sezóna archeologického výskumu v Bytči pokračuje už tretí mesiac pod odborným dohľadom trojice archeológov z troch muzeálnych inštitúcií.

Počas tejto sezóny bolo otvorených osem sond, s celkovou rozlohou 48,70 m². V nich boli objavené  tisícky nálezov, ktoré sú zaevidované pod 455 prírastkovými číslami. Dominujú zlomky keramických nádob a kachlíc, v menšej miere sa objavujú aj rôzne klince, zlomky sklenených okenných terčíkov, kameninové fľaše, zvieracie kosti, mince, fajky… Občas sa vyskytnú aj nálezy, ktoré pôsobia kuriózne. Na fotografiách pod článkom vám predstavíme výber niektorých z nich.

Turzov kaštieľ prekvapuje aj naďalej

Uplynulý týždeň bol objavený nález, ktorý archeológov zaskočil. Išlo o predmet z medenej zliatiny, z väčšej časti tvorený dutou rúrkou s kolmo na ňu vedeným otvorom pre osadenie iného predmetu, ktorý sa nezachoval. Na prvý pohľad išlo o nález, ktorý si nik netrúfol interpretovať.  Po pár hodinách sa však jeho pôvodnú funkciu podarilo identifikovať vďaka analógiám z Veľkej Británie. Ide o na Slovensku pomerne zriedkavý nález charakterizovaný ako vodovodný kohútik slúžiaci na výpust vody. Pôvodne bol osadený pravdepodobne v neznámej nádrži na vodu, ktorá mohla mať tvar sudu alebo inej nádoby a jeho úlohou bolo kontrolovať výtok vody. V kolmo vedenom otvore bol pôvodne umiestnený otočný uzáver, ventil, ktorého funkcia bola obdobná ako na súčasných vodovodných batériách v našich domácnostiach. Tento uzáver sa však nezachoval a len vďaka podobným nálezom zo zahraničia si možno predstaviť vzhľad tohto zariadenia vo svojej funkčnej podobe. Spomedzi spomínaných analogických predmetov objavených v minulosti vo Veľkej Británii sú mu podobné najmä predmety z New Forest, Ashfordu, Middletonu či Sommersetu. Nálezu z Bytče zodpovedajú vzhľadom i vypracovaním, avšak menej už rozmermi. Kým predmety z Británie majú dĺžku okolo 120 mm, nález z Bytče je výrazne dlhší (192 mm). Pokiaľ ide o datovanie, možno sa taktiež oprieť o nálezy z Británie, ktoré odborníci zaradili do rozmedzia rokov 1400 – 1700. Do tohto obdobia spadajú aj črepy z nádob a zlomky keramických kachlíc, nájdené v rovnakej vrstve ako bytčiansky kohútik, dokonca môžu datovanie predmetu upresniť, keďže majú včasnonovoveký charakter druhej polovice 16. storočia.

Rozmery: dĺžka 192 mm, max. šírka  38 mm, priemer výpustu 10 mm, hmotnosť 126,5 g

Zuzana Staneková (Považské múzeum)

Danka Majerčíková (Kysucké múzeum)

Marek Both (SNM v Martine – Etnografické múzeum)