Organizujete letnú školu, tábor alebo zájazd? Radi by ste účastníkov vzali na výlet alebo exkurziu? Máme pre Vás výbornú správu! Aj počas letných prázdnin umožňujeme lektorované prehliadky pre organizované skupiny.

Budatínsky hrad od utorka do nedele o 9.00, kontakt pre rezerváciu 0907 108 659

Hrad Strečno  každý deň o 9.00, kontakt pre rezerváciu 041 569 74 00

Múzeum dopravy Rajecké Teplice od utorka do nedele od 9.30 do 16.00, kontakt pre rezerváciu 0905 602 582

Objekty ľudovej architektúry v Čičmanoch od utorka do nedele o 9.00, kontakt pre rezerváciu 0918 187 683

Neváhajte a objednajte sa čím skôr! Tešíme sa na Vašu návštevu!

Po niekoľkých mesiacoch sme tu opäť s cyklom podujatí pod názvom Múzeum pre vás, ktorý pripravujú odborní pracovníci. V júni Vás čaká obľúbená vychádzka do prírody s botaničkou Květou Kickovou. Tentokrát sa záujemcovia zatúlajú do okolia Nezbudskej Lúčky, kde budú pozorovať a spoznávať rôzne druhy rastlín, bylín a stromov. Nenáročná prechádzka je vhodná pre všetkých milovníkov prírody, kvôli obmedzenému počtu je však potrebné sa vopred objednať na tel. č. 0917 868 520. Tešíme sa na Vás vo štvrtok 18. 6. 2020!

Pozor! Kvôli nepriaznivému počasiu zmena termínu na 24. 6. 2020.

Minule sme písali o akustickom mapovaní výra skalného, ktorý hniezdi predovšetkým na skalách a v kameňolomoch, má veľmi silný a nezameniteľný hlas. Dnes si uvedieme niektoré detaily z akustického mapovania jastraba veľkého.

Na Slovensku sa, podľa nám dostupných informácií, nikto akustickému mapovaniu jastraba veľkého nevenoval. Zo zahraničnej literatúry (Kimmel & Yahner 1990, Penteriani 1999, Dewey, Kennedy & Stephens 2003, Rutz 2005) je však známe, že aj jastrab patrí medzi druhy, ktoré si pred zahniezdením hlasovo veľmi intenzívne obhajujú teritóriá. Jastrab sa podľa tejto literatúry ozýva („gigitanie“) predovšetkým ráno, pred a na svitaní, menej aj celé dopoludnie. Počuť ho v blízkosti hniezda a hlas má určite trochu slabší ako výr. Jeho hlasová aktivita prebieha v ročnom období a dennom čase, keď už spievajú aj prvé spevavce, a preto je spracovanie záznamov podstatne zložitejšie než u výra.  Je potrebné väčšiu časť nahrávky vypočuť a len menšia časť sa dá prezrieť (viď II. diel našej série), spracovanie je tak zdĺhavejšie. Podstatným metodickým úskalím však je, že jastrab môže hniezdiť takmer v akomkoľvek staršom lese a zvukové nahrávače je potrebné rozmiestňovať plošne a pomerne nahusto.

Akustické mapovanie jastraba veľkého uskutočnil zoológ múzea v roku 2016 v južnej časti Krivánskej Malej Fatry, od Kľačianskej, cez Sučiansku, po Hrabinskú dolinu (Kicko 2016). Územie malo rozlohu 21,35 km². Nahrávače boli inštalované v teréne od 26. 2. do 7. 4., postupne na 54 bodoch. Diktafón zaznamenával na každom bode 2 – 4 rána, spracované bolo 1 až 2 rána. Body boli rozmiestnené rovnomerne, priemerná vzdialenosť k najbližšiemu susednému bodu bola 414 m. Celkovo bolo zaznamenaných 74 hlasových prejavov na 12 bodoch, pričom na troch bodoch bolo viac ako 10 vokalizačných prejavov. Počet obsadených teritórií bol 3 alebo 4. Každé teritórium bolo zachytené aspoň dvomi susednými bodmi. Výsledná hustota je 14  –19 obsadených teritórií na 100 km². Jastraby sa začínali ozývať už hodinu pred astronomickým východom slnka, na samom začiatku brieždenia, najväčšia aktivita bola práve okolo východu slnka, ďalší výraznejší vrchol vokalizačnej aktivity bol o 4 hodiny. V porovnaní s inými prácami sú zistené hodnoty denzity veľmi vysoké. Čím to môže byť spôsobené? Predovšetkým je spracované územie veľmi malé a preto nereprezentatívne. Zachytáva najmä hniezdiská teda les a nezachytáva loviská ako lúky, pasienky, mestá a dediny. Malé územie môže zachytiť lokálnu koncentráciu populácie. Po druhé, zdá sa, že metóda akustického mapovania je u jastraba veľmi účinná, zachytí výrazne vyšší podiel teritórií než metódy založené na vizuálnom pozorovaní jastrabov alebo na dohľadávaní hniezd v mimovegetačnom období. Metóda je teda u tohto druhu účinná, ale naplno sa ukázali všetky úskalia a nevýhody plošného akustického monitoringu, predovšetkým veľmi problematické lokalizovanie zdroja zvuku, teda polohy ozývajúceho sa vtáka, ďalej potreba veľkej hustoty siete bodov s inštalovanými nahrávačmi a z toho všetkého vyplývajúca veľká časová náročnosť spracovania záznamov a mapovania. Napriek úsiliu sa nepodarilo spresniť, či sa jednalo o 3 alebo 4 teritóriá a hniezda sa podarilo dohľadať len na dvoch lokalitách. To všetko poukazuje na obmedzené možnosti lokalizovania polohy ozývajúceho sa vtáka. Zistili sme, že metódy plošného akustického mapovania vtákov pri veľkoplošných mapovaniach sú prácne, málo presné a každé poľavenie v metódach, ktoré by mapovanie zjednodušilo, napr. zvýšenie vzdialeností medzi nahrávačmi, alebo zníženie počtu odpozorovaných rán, ďalej výrazne znižuje presnosť.

Text a foto: Ing. Ján Kicko, PhD. – zoológ Považského múzea v Žiline

Titul knihy Slovanské hradisko na Veľkom vrchu je zároveň rovnomenným názvom pripravovanej výstavy, ktorá bude prezentovaná v priestoroch Považského múzea v Žiline.

Kniha je spracovaná formou dvojjazyčného katalógu (slovensko-anglického), pričom kompletizuje a podáva prehľad základných informácií a nových poznatkov o archeologickej lokalite, získaných vedeckým bádaním v minulosti, no predovšetkým v posledných rokoch. Autori publikácie – Gabriel Fusek z Archeologického ústavu SAV Nitra a Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline, boli zároveň členmi výskumného tímu archeológov pracujúcich na hradisku od roku 2013 do roku 2019. Počas týchto rokov sa tímu archeológov podarilo zhromaždiť mnohé poznatky doplňujúce mozaiku osídlenia Veľkého vrchu a objaviť početnú kolekciu artefaktov. Snaha prezentovať získané nálezy a oboznámiť nielen odbornú, ale aj širokú verejnosť o nové poznatky vyústila do prípravy výstavy, ktorej súčasťou je katalóg prinášajúci množstvo informácií, fotografií a detailných opisov vystavených exponátov.

Hradisko bolo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967. Rozprestiera sa na kopci nazvanom Veľký vrch, pri obci Divinka neďaleko Žiliny. Pozostáva zo sústavy opevnení vytvárajúcich tri oddelené celky– akropolu, vrcholovú časť a podhradie. Najstaršie opevnenie na Veľkom vrchu súvisí s ľudom lužickej kultúry. Počas výskumu sa zistilo, že už v mladšej dobe bronzovej sa tu rozprestieralo výšinné sídlisko. Na začiatku neskorej doby bronzovej ho obyvatelia osady opevnili v rozsahu, v akom ho možno vidieť dodnes. V mladšej dobe železnej a staršej dobe rímskej sídlilo na Veľkom vrchu obyvateľstvo púchovskej kultúry. Opevnili najvyššie položenú časť hradiska. Vybudovali menší hrádok s plochou asi 0,6 ha. Napokon vo včasnom stredoveku na hradisku sídlili Slovania. Novodobý výskum sa zameriaval predovšetkým na relikty tohto osídlenia. Pri budovaní opevnenia Slovania využili zvyšky valov z doby bronzovej. Z veľkomoravského obdobia boli objavené exkluzívne predmety dokladujúce prítomnosť miestnej elity a vojenskej družiny na hradisku, ako napríklad ostrohy a hroty šípov. Význam lokality dokladajú tiež viaceré hromadné nálezy železných predmetov. Viaceré nálezové situácie vo vrcholovej časti hradiska a na akropole poukazujú na existenciu drevených obydlí postavených na kamennej podmurovke. Prístupovú cestu z Považia vtedy uzatvárala brána chránená vežovitou stavbou. K spresneniu datovania náleziska prispeli fyzikálne analýzy uhlíkov z driev stavebných konštrukcií. Nálezisko podlieha najvyššiemu stupňu ochrany kultúrnej pamiatky.

V publikácii, ktorá bude k dispozícii na Budatínskom hrade, sa čitateľ dozvie množstvo ďalších zaujímavých informácií. Artefakty zobrazené na fotografiách si návštevníci budú môcť pozrieť osobne na pripravovanej výstave už od začiatku septembra tohto roka.

Andrea Slaná, Považské múzeum v Žiline

 

Považské múzeum v Žiline má v júni otvorené štyri expozície: Budatínsky hrad, hrad Strečno, expozícia Jánošík a Terchová a Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach. Okrem toho pokračuje aj v online programe na webovej stránke a youtube kanáli Považského múzea.

Tešíme sa na Vašu návštevu!

Drotársky zbierkový fond, ktorý v súčasnosti obsahuje viac ako 7000 exponátov, má v zbierkach Považského múzea v Žiline výnimočné postavenie. Okrem drôtených artefaktov dokumentujúcich vandrovnú a dielenskú formu remesla, obsahuje aj predmety umeleckej, etnografickej povahy, písomnosti a literárne doklady drotárstva.

K nepochybne najvzácnejším exponátom patria aj základné súčasti výstroja vandrovného drotára, ktoré sa stali zbierkovým predmetom mesiaca jún. Vychádzali z praktických potrieb prvých remeselníkov, ktorí v počiatkoch remesla pracovali iba s drôtom. Opravovali poškodené hlinené nádoby, poľnohospodárske náradie a predmety  každodenných činností z dreva, slamy či prútia, plietli sitá a siete na okná.

Výstroj vandrovného drotára tvorili kožená kapsa a kožený remeň (tzv. uzda), ktoré dopĺňala pre vandrovný život nevyhnutná drevená palica. Kapsa a remeň pochádzajú z 2. polovice 19. storočia, palica zo začiatku 20. storočia. Všetky sú v drotárskom fonde zastúpené v jedinom exemplári.

V kapse drotári nosili všetok svoj „majetok“.  Postačovalo im jednoduché pracovné náradie – kliešte na odstrihnutie drôtu a šidlo. To drotárom slúžilo najmä na opravy poškodeného odevu, ale aj riadu a hospodárskeho náčinia. Do kapsy ukladali aj veci osobnej potreby, akými boli modlitebná knižka, ruženec, vandrovná knižka, peniaze, fajka, či súkromná korešpondencia od ženy. Na jej remeň upevňovali aj malý krížik, medailón Panny Márie či ruženec, ktoré zvykli ráno na začiatku práce pobozkať. Tu si ukrývali celý rok aj prvú zarobenú mincu a sem im manželky tajne dávali čarovné bylinky na ochranu, zabezpečenie manželskej vernosti či dobrého zárobku. Často mala výzdobu z drobných mosadzných klinčekov vytvárajúcich rôzne obrazce alebo plastický dekór v podobe uhorského štátneho znaku. Bola akousi okrasou drotárov, preto jej ošetreniu venovali zvláštnu pozornosť.

Špecifickým druhom výstroja bol široký kožený remeň, tzv. uzda, ktorý drotári nosili prehodený cez plece. Na jednej strane bol ukončený drôteným okom, na druhej háčikom. Vešali naň hotové výrobky na predaj, často aj viazanice drôtu. Podobne ako na kapsu, aj tu si drotári upevňovali rozmanité náboženské symboly a zdobili ho mosadznými klinčekmi.

Neodmysliteľnou pomôckou drotárov na vandrovke bola drevená palica alebo valaška s okovaným koncom a hrotom. Slúžila im ako opora na dlhých cestách, ale aj na ochranu pred dravou zverou či útočníkmi.

Text a foto: Katarína Kendrová, Považské múzeum v Žiline