Viac ako storočný secesný pohrebný koč v Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach bude opäť o niečo príťažlivejší. V súčasnosti totiž prebieha reštaurovanie textilných súčastí kozlíka, ktoré má na starosti reštaurátorka textilu Považského múzea Viera Súkeniková: „Skladá sa v podstate zo štyroch materiálov. Vrchná časť je z čierneho filcu, spodná z ľanovej tkaniny, ďalej z lepenky a ozdobných aplikácií. Všetky súčasti som reštaurovala ručným šitím, kedy sa na poškodené miesta dopĺňa identický materiál a následne sa  fixuje stehmi ručného šitia. Ľanové súčasti som podšívala režnou tkaninou, nakoľko boli ľanové vlákna veľmi krehké. Z lepenky, ktorú som ohýbala tvarovaním nad vodnou parou, som vyrobila oblúky. Tie som potom fixovala zriedeným lepidlom, a postupne si tak vyhotovila akoby lupene, ktoré držia tvar a formu kozlíka. Tieto oblúky sú umiestnené medzi filcom a režným plátnom.“

Zaujímavosťou je, že práve lepenka je jediným novým materiálom. Pôvodná bola totiž už značne znehodnotená a nebolo možné ju opätovne použiť. Ostatné časti sú autentické a pochádzajú zo vzácneho koča, ktorý je najväčším zbierkovým predmetom Považského múzea. „Nachádzal sa naozaj v zlom stave, preto je reštaurovanie také náročné. Navyše nemám žiadnu fotodokumentáciu, ako kozlík vyzeral v čase, keď bol pohrebný koč získaný do zbierok Považského múzea. S reštaurovaním som začala počas obdobia home office, a netrúfam si odhadnúť, kedy bude hotové. Momentálne vyťahujem patinu z kovových nitiek, aby pôsobili žiarivejšie. Pri reštaurovaní dodržiavam všetky pôvodné postupy vrátane použitia ľanových nití,“ doplnila reštaurátorka.

Po dokončení reštaurovania budú textilné súčasti doplnené na kozlík pohrebného koča. Výnimočný exponát nadobudlo Považské múzeum v roku 1985. S jeho reštaurovaním sa začalo v roku 2009 a pokračovalo o 10 rokov neskôr. Od augusta 2020 je koč stálou súčasťou expozície v Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach.

Poslednú augustovú sobotu na Budatínskom hrade oživia Povedačky na terase. Podujatie v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA, ktoré pôsobí pri Považskom múzeu, láka netradičným prostredím aj zaujímavým námetom.

„Strašidelné a tragické príbehy sú vždy pútavou témou a v našom repertoári majú nepochybne svoje miesto. Tento rok sme sa rozhodli priniesť tri smutné a viac menej reálne povesti o Budatíne a Žiline. Aby však atmosféra nebola príliš pochmúrna, rozprávania sa zhostia tri klebetné babky. Tie sebe vlastným spôsobom prerozprávajú životné osudy troch postáv spojených so žilinským regiónom. Augustový večer zároveň doplnia ľudové piesne v podaní našej šikovnej kolegyne. Celé podujatie sa uskutoční na terase Budatínskeho hradu, kde sa bežne návštevníci nedostanú,“ priblížila autorka scenára Katarína Maršalová.

Povedačky na terase sa budú konať v sobotu 28. augusta o 18.00 a 19.00. Cena základného vstupného je 3 €, zľavnené vstupné je 1,50 €. Kapacita je obmedzená, preto je vhodné sa vopred  objednať na tel. čísle 0907 108 659. Návštevníci sú povinní dodržiavať aktuálne platné hygienické opatrenia. Viac informácií nájdu na www.pmza.sk.

 

Podujatie Rajecká Anča, ktoré láka na jazdy historických motorových vlakov sa bude konať už po jedenásty raz. Organizuje ho Považské múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a Spoločnosť Považskej dráhy Žilina.

Vozne M131.1443 a M 152.0160 budú premávať 14. a 15. augusta dvakrát denne zo Žiliny do Rajca a späť. Záujemcovia si kúpia lístky priamo vo vlaku. Počas jazdy sú povinní mať rúško a dodržiavať aktuálne platné opatrenia súvisiace so zamedzením šírenia COVID-19. Atmosféru spríjemnia zamestnanci múzea v dobových kostýmoch a o dobrú náladu sa postará skupina Dlhopoľskí heligonkári.

Súčasťou podujatia je vždy aj zvýhodnený vstup do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach. „Aj tento rok budú mať cestujúci zľavu 20%. V expozícii ich čaká interaktívna prehliadka či koľajisko zachytávajúce v zjednodušenej podobe žilinský železničný uzol v 20. rokoch 20. storočia. Lákadlom sú určite i mnohé zaujímavé exponáty ako secesný pohrebný koč alebo model miniautomobilu Súľov,“ doplnil historik dopravy Mgr. Peter Šimko, PhD.

Stredoveká dedina Paseka ožíva aj prostredníctvom jednodňových zaujímavých výstav z cyklu Galéria Pod hradom. V auguste si môžu návštevníci pozrieť výstavu V prúde tvorivosti od Dr. Ing. Zuzany Doktorovej Zajacovej, ktorá predstaví svoje diela v nedeľu 8. augusta od 9.00 do 17.00.

Autorka vyštudovala Náuku o kovoch, tepelné a chemicko-tepelné spracovanie kovov a zliatin na univerzite M. I. Kalinina v Peterburgu. Po návrate domov absolvovala doktorandské štúdium na Žilinskej Univerzite, kde počas štúdia stretla mladého muža zo sveta umenia, ktorý ju obdaroval suchým pastelom a vysvetlil jej, ako má s ním pracovať. A tu sa začala cesta postupného osvojovania si výtvarných tajomstiev, ktorá prebieha dodnes. Jej tvorba je založená na hlbokých vnútorných zážitkoch, pocitoch a taktiež spoluprežívaní s inými ľudmi. Po ukončení štúdia psychológie a fyzioterapie, začala pracovať s ľuďmi v týchto oblastiach, čo značne ovplyvnilo jej výtvarnú výpoveď. Jedinečné je, že autorka je v tejto oblasti úplným samoukom.

Dračie dni sú rozprávkový festival pre celú rodinu. Konať sa bude 14. a 15. augusta v areáli Budatínskeho hradu v dvoch vstupoch. Organizátorom je občianske združenie Smoleničan, ktoré pozýva do sveta drakov, víl a odvážnych rytierov, v ktorom ožijú tie najkrajšie legendy.

Návštevníci sa môžu tešiť na originálnu rozprávku s profesionálnym hereckým obsadením, ktorá sa nezaobíde bez aktívnej účasti návštevníkov. Tí prídu na pomoc hlavným hrdinom  v náročnej úlohe tohto leta – uchrániť dračie vajíčko pred intrigami lúpežného rytiera Zloboja. Len s pomocou detí sa z neho napokon môže vyliahnuť malý dráčik! Popri rozprávke čaká záujemcov aj bohatý sprievodný program v podobe divadielok, výcviku rytierov a ďalších zábavných aktivít. Celý festival budú zároveň sprevádzať remeselné jarmoky. 

Vstupenky je možné zakúpiť aj online na www.draciedni.sk.

Radi tvoríte? Odborné pracovníčky Považského múzea si pre návštevníkov Budatínskeho hradu pripravili dni plné kreativity a zábavy. Záujemcovia si môžu každú stredu v mesiaci august počas otváracích hodín hradu vyskúšať svoju zručnosť a zapojiť sa do tvorivých dielní. Prvú augustovú stredu budete tkať na malých krosnách, 11. augusta si môžete vyskúšať maľbu na sklo a vyrobiť si originálnu magnetku, 18. augusta môžete vyskúšať modelovanie z hliny a poslednú augustovú stredu vás čaká tvorba plstených ozdôb.

Tvorivé dielne sú príjemným spestrením návštevy hradu a zaujmú rovnako deti ako aj dospelých. „V súčasnosti sú kreatívne aktivity veľmi populárne a my sme vybrali práve také, ktoré súvisia so zbierkovým fondom Považského múzea. Počas júla bol o všetky veľký záujem, preto sme sa rozhodli pokračovať i v auguste. Dokonca sme mali účastníkov, ktorí u nás strávili niekoľko hodín a nechcelo sa im ani odísť domov. To nás veľmi potešilo a zároveň utvrdilo v tom, že takéto činnosti majú zmysel,“ doplnila jedna z autoriek – etnologička Mgr. Adriana Bárdyová.

Tvorivé stredy sa konajú vo východnom paláci Budatínskeho hradu od 9.00 do 16.00. Vstupné pre jednu osobu je 1 €, deti do 6 rokov majú vstup zadarmo. Počet návštevníkov je obmedzený, ale rezervácia vopred nie je potrebná.

Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina

príjme  do pracovného pomeru konzervátora drôtu

 Miesto výkonu práce: Žilina, Topoľová 1, 010 03 Žilina – Budatín

Ponúkaný plat (brutto): v zmysle zákona 553/2003 Z. z.

Predpokladaný termín nástupu: október 2021

Druh pracovného pomeru: plný úväzok

Pracovná náplň:                                                         

• Samostatné konzervovanie zbierkových predmetov z  kovu s aplikáciou zložitých metód a technologických postupov a samostatné vykonávanie povrchových úprav zbierkových predmetov z kovu.

Požiadavky:                                                      

• VŠ 1. stupeň – odbor muzeológia so základmi konzervovania muzeálií,

alebo úplné stredné vzdelanie  (maturita) – odbor technológií spracovania kovov, umeleckoremeselné spracovanie kovov prípadne príbuzný odbor alebo stredná škola s umeleckým zameraním

• znalosť aktuálne používaných konzervátorských technologických postupov pre materiálovú skupinu predmetov z kovu a drôtu
• remeselná zručnosť
• výtvarné cítenie
• technická gramotnosť, kreativita, flexibilita, schopnosť tímovej práce
• aktívny a samostatný prístup k riešeniu úloh a organizovaniu práce
• profesionálne vystupovanie, komunikačné a prezentačné schopnosti
• pracovné miesto vhodné aj pre absolventa, prax v obore je vítaná
• aktívna znalosť práce s PC
• aktívna znalosť anglického jazyka – vítaná
• vodičský preukaz „sk. B“ – vítaný

 Motivačný list so štruktúrovaným životopisom a súhlas so spracovaním osobných údajov zasielajte do 30. 9. 2021  na adresu:  Považské múzeum, Topoľová l, 010 03 Žilina; email:  muzeum@pmza.sk

V mesiaci august bude cyklus podujatí Múzeum pre vás venované drotárskemu remeslu. Na návštevníkov čakajú aktivity ako komentované premietanie animovanej rozprávky „Drotárska púť“ a tvorivé dielne zamerané na výrobu drôtených drobností z ríše rozprávok a zvierat v kombinácii s technikou kašírovania. Podujatie je určené nielen pre deti, ale pre všetkých, ktorí radi tvoria bez ohľadu na vek. Materiál a pracovné nástroje budú k dispozícii.

Časy vstupov sú o 9.30 – 12.30 a 13.00 – 16.00. Počet osôb je obmedzený, preto je nutné si vstup rezervovať na čísle 0907 108 659. Cena je 2 € / osoba, miesto konania je Východný palác Budatínskeho hradu.

BLOOP
Existujeme v troch skupenstvách. Stekáme ako kvapky po okne. Mrzneme. Visíme
ako cencúle. Odparujeme sa. Putujeme ako oblaky. Padáme ako krúpy. Zaplavujeme
krajinu. Blízko nás aj v nás žijú živočíchy. Vysycháme. Leskneme sa. Odrážame
svetlo. Sme božské. Žijú v nás morské panny, nymfy, rusalky aj bloop.
Skúmajú nás. Odoberajú vzorky a robia vedecké rozbory. Šíria sa o nás aj rôzne
legendy. Jedna hovorí, že sme boli na počiatku len my samy a nad nami stál Boh so
satanom. Vedci tvrdia, že sme súčasťou zárodočnej hmloviny, meteoritov a komét.
Chápeme tieto teórie, ale musíme povedať, že ani my samy nevieme, ako a kedy
sme vznikli. Sme tu už veľmi dlho. Zabudli sme na to. Často mávame déjà vu: v
záblesku premien si spomenieme a znovu zabudneme, kým sme boli. Vieme, kto
sme, ale netušíme, kedy sa to zmení. Je ťažké neustále sa premieňať a zároveň si
pamätať, čím všetkým sme boli a prešli. Baví nás to. Je to ako neustála párty.
Naše vzťahy závisia od teploty. Nie sú izotermické. Keď zovrú, vyparia sa. Keď
zamrznú, stuhnú. Nie je pre nás jednoduché udržiavať ich dlhodobo. Stále dúfame,
že sa to raz zmení.
Sme flexibilné. V poslednom čase musíme byť aj aktivistky. Aktuálne evidujeme
rôzne katastrofy spojené s obdobím pyrocénu. Stúpa nám teplota, topíme sa,
mizneme. Sme na hranici prežitia, búrime sa. Sme hysterické, lebo nás len
využívajú. Musíme prechádzať čističkami, ktoré nám vymazávajú veľkú časť
spomienok, ale našťastie nikdy nie všetky. Keď si predstavíme milióny rokov svojej
existencie, pripadáme si veľmi staré a unavené. Zmyli a odplavili sme už strašne
veľa špiny. Chceli by sme mať menej zodpovednosti, ale nemôžeme sa len tak
vypariť.
Milujeme tlakovú níž. Nevieme, ako dlho tu ešte budeme. Rady oslavujeme. Niekedy
to neodhadneme a spôsobíme katastrofy a smršte. Vtedy s nami prichádza
nešťastie, bolesť a smrť. Ničíme životy, ktoré sme stvorili. Mrzí nás to. Máme veľkú
zodpovednosť. Prepadáme depresii.
Prognózy hovoria, že nás bude čoraz menej. Snažíme sa šetriť kapacity. Na veľmi
suchých miestach nás kondenzujú. Na púšti je nás najmenej, ale aj tak dokážeme
živiť niektoré rastliny. Kaktusy nás vedia využiť aj v malom množstve. Pripadáme si
vzácne.
Keď nás filtrujú a destilujú, necítime sa vo svojej koži. Keď nás mineralizujú, lepšie
sa nám premýšľa. Zažívame príjemný beztiažový stav. Najlepšie sa cítime, keď sme
ako kvapky v mori. Sme slané aj sladké. Páči sa nám slovo čľupnúť, ktoré sa s nami
spája. Neznášame byť zavreté v plastových fľašiach. Niekedy sa stane, že nás niečo
zaskočí a vtedy vytryskneme zo zeme a striekame do veľkej výšky. Dívajú sa na nás
s obdivom. Nechápeme to. Hanbíme sa a je nám teplo. Keď sa konečne cítime
dobre, začnú do nás hádzať kamene, peniaze, alebo odpadky. Je to nepríjemné, ale
nevieme sa brániť; vieme, že príde katastrofa. “Prosíme, prestaňte a vyčistite, čo ste
do nás vypustili a nahádzali!” Potápači a rôzni dobrovoľníci to niekedy robia, ale iba
na miestach, ktoré sú chránené. A čo my ostatné? Nemáme na výber, veľa z toho
sme rozložili, obrástli, alebo skryli na dne v bahne a piesku.
Niekedy sa spojíme a sme všetky spolu. Vtedy sa nás boja. Sme ako zbraň. Naopak,
keď je nás málo, modlia sa, aby nás bolo viac. Vtedy sa občas schovávame veľmi
hlboko alebo ďaleko. Máme tam pokoj. Potrebujeme si oddýchnuť. Relaxujeme.
Doprajeme si termálny wellness.
Keď nám klesá teplota, zamŕzame. Je to zvláštny stav. Nachádzame sa chvíľu v
dvoch skupenstvách. Rady praskáme, je to ako koncert. Keď sa oteplí, tiež sa
meníme. Vieme vtedy byť neviditeľné. Stuhnúť alebo vypariť sa nie je také
jednoduché, ako sa zdá.
Snažíme sa byť čisté a neberieme to na ľahkú váhu. Sme divoké, ale zodpovedné.
Vieme, že nemôžeme len tak zmiznúť na opustený ostrov. Sme neustále v pohybe.
Cirkulujeme. Skúmame počasie a pokúšame sa predvídať, kedy sa premeníme na
búrky, sneženie, mráz, záplavy, tsunami. Predpovede upozorňujú na
nebezpečenstvá, ktoré môžeme spôsobiť. Sme im za to vďačné.
Nie sme si isté tým, čo vidíme a počujeme. Jeden nedefinovateľný podmorský zvuk
bol považovaný za podivného neznámeho tvora, nazvali ho bloop. Že to v
skutočnosti tvor nebol, sme vedeli od začiatku, ale páčil sa nám ten príbeh, tak sme
to nechceli prezradiť.
Zuzana Janečková

 

Stream

Autor prostredníctvom video záznamu mapuje súčasný stav potoku Vydrica. Sleduje cestu prameňa vyvierajúceho v Malých Karpatoch, ktorý sa po 17 kilometroch vlieva do Dunaja. Dôležitým sa v procese stáva osobná skúsenosť, spoznanie toku v celej dĺžke. Výsledné video túto cestu zaznamenáva, autor svoj pohľad orientuje výhradne na tok, ktorý sa stáva ústredným motívom, hlavným objektom záujmu. Nekonštatujúci, odosobnený pomaly plynúci pohľad je doplnený zvukovou stopou – terénnymi nahrávkami akustických podnetov prostredia. Týmto prepojením sa dostávame ku komplexnejšiemu zobrazeniu nenápadnej, možno nepovšimnutej súčasti lesa a mestského prostredia. Vo vzájomnom prepojení statických záberov a zvukovej vrstvy vzniká akási (pre niekoho možno až) meditatívna, no najmä nepozorovane znepokojujúca situácia. Skaličan ako autor plní rolu tichého sprievodcu, ktorý nepoužíva veľké slová o vplyve ľudskej civilizácie na planétu. Racionálne si vyberá konkrétny modelový príklad toku v aktuálne disfunkčnom stave, ktorý zobrazuje v jeho prirodzene naliehavej podobe. Vodný tok Vydrice sa v súčasnosti žiaľ stáva až ilustratívnym, odstrašujúcim príkladom straty svojej pôvodnej funkcie. Aktuálny výstup tak môžeme pokladať ako snahu o určité rozčírenie hladiny problematiky vodných tokov       na Slovensku.

Vzniknutú dokumentáciu spolu s katastrálnou mapou vlastníkov dotknutých pozemkov autor poskytne WWF Slovensko, organizácii podporujúcej ochranu, výskum a obnovu životného prostredia, s ktorými sa v kooperácii bude snažiť dospieť k ďalšiemu zmysluplnému výsledku.

Realizáciu výstavy podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

Ján Skaličan